Plne obsadený autobus prichádza na hraničný priechod pri meste Weil am Rhein. Švajčiarsky pohraničník šoférovi naznačuje, aby zastal na okraji cesty a vstupuje do vozidla. Niekoľko desiatok ázijských tvárí si ho zvedavo obzerá. Mieria do Ženevy a na preslávený vrchol Jungfraujoch -- čo je pre Japoncov cestujúcich po Európe absolútna povinnosť. Skutočnosť, že kvôli tomu treba jedno vízum navyše, nehrá v tejto chvíli rolu. Po piatich minútach turisti pokračujú v ceste.
V nedeľu piateho júna sa vo Švajčiarsku opäť raz uskutoční referendum -- tentoraz na tému, či podobné autobusové kontroly na hraniciach budú patriť minulosti alebo nie. Ide o pristúpenie Švajčiarska k tzv. schengenskému systému, ktorý kontroly pozná len na vonkajších hraniciach štátov, čo ho akceptujú. Ak by voliči povedali "áno", od budúceho roku by už nikto švajčiarske vízum nepotreboval. Toto všeľudové hlasovanie v neveľkej alpskej krajine stojí pod vplyvom viacerých okolností tak trochu v tieni iných, zdanlivo dôležitejších volebných aktov, kde ide o budúcnosť Európy -- a samotní švajčiarski odborníci nemajú jasno v tom, ako sa francúzske a holandské "nie" vo veci európskej ústavy odrazí na nálade švajčiarskych voličov.
Politici sa rozhodli pre jednoznačnú podporu vstupu do schengenského systému už vlani v lete, vo chvíli, keď bolo jasné, že Švajčiari si bankové tajomstvo uchovajú za každých okolností -- teda aj keby vstúpili do schengenského systému -- a že dokonca nemusia ani zverejňovať informácie o neplatičoch daní, ktorí našli v tunajších bankách finančný azyl. Josef Deiss, minister hospodárstva švajčiarskej konfederácie, neskrýva hnev nad argumentmi protivníkov vstupu: "Používa sa mnoho nepravdivých argumentov proti Schengenu, ktoré však len vzbudzujú strach." Na pomoc mu nedávno prišiel i nemecký minister vnútra Otto Schily: "Kto má na srdci podporu hospodárstva, musí mať záujem aj o vyššiu priepustnosť hraníc."
Odporcovia však hovoria niečo iného. Otvorené hranice považujú za otvorené predovšetkým pre kriminálne živly, a čo je dôležité -- v tomto prípade nejde o nijakú okrajovú časť švajčiarskej spoločnosti, ale o členov a prívržencov najsilnejšej politickej strany v krajine, Ľudovej strany (SVP). Tá má nielen najviac poslancov v parlamente, ale napríklad aj významného a rečnícky mimoriadne nadaného politika, ministra spravodlivosti Christopha Blochera, ktorý je jedným zo siedmich členov bernskej vlády. V prípade tohto referenda však musí zachovávať oficiálnu líniu kabinetu, a tak na verejnosti vystupujú iní, napríklad predseda Ľudovej strany Ueli Maurer. Ten v rámci celoštátnej diskusie o zmysle ochrany hraníc -- a o tom, že po vstupe do schengenského systému by ich nahradili intenzívnejšie kontroly vnútri štátu -- nedávno povedal: "Na futbalovom štadióne predsa tiež kontrolujeme ľudí pri vstupe."
Podľa prieskumu verejnej mienky sa za vstup Švajčiarska do schengenského systému vyslovuje asi 55 percent voličov, kým stále silnejúcich protivníkov je 35 percent. Trend je pritom zrejmý, prípad Francúzska inšpiruje. Hans Fehr, ďalší z politikov Ľudovej strany, rezultát tamojšieho referenda o európskej ústave komentoval slovami: "Európskej únii už zjavne nedôverujú ani Francúzi."
Výsledky nedeľného hlasovania budú iste s najväčším očakávaním sledovať príslušníci švajčiarskej pohraničnej stráže -- aj tí, čo pracujú na priechode v mestečku Weil am Rhein. Predbežne už dostali sľub, že ich miesta štát nezruší. Čo by však bolo náplňou ich práce, nevedia. (hn/gaf)