Autoritárni lídri v Strednej Ázii znervózneli a pýtajú sa, kto je na rade teraz. Poväčšine komunistickí veteráni zotrvávajú vo funkcii už od prvých volieb v deväťdesiatych rokoch. Niektorí z nich ako "Turkmenbaši" Saparmurat Nijazov alebo tadžický líder Emomali Rachmonov môžu zastávať úrad prakticky doživotne v súlade so zákonmi krajín.
Volebný rok v Kirgizsku
Kirgizsko, ktoré nie je ekonomicky natoľko vitálne ako susedný Kazachstan, čakajú tento rok parlamentné (vo februári) i prezidentské (v októbri) voľby a prezident Askar Akajev obvinil opozíciu, že plánuje uchvátenie moci. V ruskom denníku Rossijskaja gazeta prirovnal export demokracie k boľševickému exportu komunizmu. "S pomocou peňazí zo zahraničia sa má aj v Kirgizsku financovať revolúcia," odcitoval z jeho prejavu v Biškeku reportér nemeckého týždenníka Spiegel. Z tohto dôvodu odmietla ústredná volebná komisia zaregistrovať pre parlamentné voľby kandidátov, ktorí sa dlhší čas nachádzali v zahraničí. Ide o vplyvných bývalých diplomatov, ktorí sympatizujú s opozičnými silami.
Akajev, ktorý bol podľa stanice BBC kedysi najliberálnejším z lídrov postsovietskej Ázie, sa tentoraz o post prezidenta uchádzať nechce. Analytici predpokladajú, že tak, ako to je v regióne zvykom, si zvolí svojho nástupcu a bude naďalej vplývať na dianie v krajine. Doživotnú imunitu si nechal schváliť zákonom v roku 2003.
Záťah proti oligarchom
Na nátlak sa sťažuje opozícia aj v iných postsovietskych krajinách Strednej Ázie. V Kazachstane zakázali úrady činnosť jednej z najdôležitejších opozičných strán - Demokratickej voľbe Kazachstanu. A potom, ako vytlačil režim svojich oponentov z politiky, snaží sa ich prezident Nursultan Nazarbajev teraz vytlačiť aj z biznisu. V novembri odštartoval kampaň za zníženie vplyvu kazašských oligarchov. "Niektorí z nich sú kľúčoví sponzori opozície," odcitovala z článku kazašského analytika Ibrahima Alibekova stránka euroasianet.org. Hoci mnohí členovia Nazarbajevovej rodiny majú v rukách obrovské aktíva, protioligarchická kampaň sa ich bude sotva dotýkať. Cieľom je zbaviť prostriedkov opozičné strany pred budúcoročnými prezidentskými voľbami, v ktorých sa o najvyšší post znovu chce uchádzať Nazarbajev.
Priaznivejšia situácia nevládne ani v Uzbekistane. Na decembrových parlamentných voľbách, ktoré mali podľa medzinárodných pozorovateľov "ďaleko od medzinárodných štandardov", sa zúčastnilo len päť povolených provládnych strán. Tie mali vytvárať vidinu systému viacerých politických strán, opozičné strany boli zakázané. V Tadžikistane zasa v rámci politického boja pred tohtoročnými parlamentnými voľbami zatkli šéfa protidrogovej agentúry Gaffora Mirzojeva. Revolúciu podľa ukrajinského vzoru však v Strednej Ázii zatiaľ nikto neočakáva.
Banánová revolúcia
"Bielorusku ukrajinský scenár nehrozí. V mojej krajine nebude žiadna revolúcia ruží, oranžová alebo banánová revolúcia. Vyčerpali sme limit vojen a revolúcií. Zapamätajte si to a k tejto téme sa už nevracajme," vyhlasuje aj posledný európsky diktátor Alexander Lukašenko. Spolu s arménskym, kazašským a kirgizským prezidentom v novembri blahoželal k zvoleniu Juščenkovmu protikandidátovi Viktorovi Janukovyčovi. Pred prezidentskými voľbami 2006 uzavrela bieloruská opozícia dohodu o vytvorení koalície, nemá však v rukách finančné prostriedky či médiá tak, ako to bolo na Ukrajine.
Analytici sa vyjadrujú k vývoju v postsovietskom priestore skepticky. "Neexistuje žiaden náznak, že vlády sa naučili lekciu, že sfalšované voľby spôsobujú konflikt. Naopak, udalosti (ukrajinská revolúcia) spôsobili, že ich paranoja je ešte väčšia," povedal pre britský International Herald Tribune riaditeľ Medzinárodnej krízovej skupiny pre Strednú Áziu David Lewis.