Rozhovor s Emadom Ahmadom, námestníkom premiéra irackého Kurdistanu
Na rozdiel od ostatných častí Iraku sa Kurdistan rozvíja v poslednom období veľmi pozitívne. Pomýšľate na autonómiu?
-- Také niečo počúvam stále. Ale -- len sa pozrite na našich susedov. Nie všetkých môžeme považovať za priateľov. Krajina by bola politicky izolovaná. Snažíme sa presadiť federatívne usporiadanie Iraku. Ak by fungovalo, bolo by pre Kurdov najlepším riešením. Mali by sme dokonca prístup k moru a aj my by sme mohli profitovať z rozvoja južných oblastí krajiny. V tejto chvíli sa však chránime pred tým, aby iskra terorizmu nepreskočila aj k nám.
Až okolo sedemdesiat percent Kurdov zamestnáva štát. A štát -- to je všemocná strana. Ako sa za tejto situácie môžu Kurdi rozhodovať slobodne, pokiaľ ide o politiku?
-- Máte pravdu. Mnohí členovia strany bojovali proti Saddámovi Husajnovi. Teraz prešli do štátnych funkcií. Ľudia v Iraku sa ešte len musia naučiť slobodne voliť. Predtým takú možnosť nikdy nepoznali.
Všetky väčšie investície sú štátne. Elektrickej energie, benzínu i plynu je málo...
-- Prechod z plánovaného hospodárstva starého režimu -- a zásobovania Kurdistanu v rámci niekdajšieho programu OSN Ropa za potraviny -- na podmienky trhového hospodárstva sa neudeje zo dňa na deň. Podporujeme každého súkromného investora, ktorý k nám prichádza. Podpora sa začína tým, že zadarmo dostane k dispozícii príslušný pozemok.
Do ktorých oblastí ekonomiky by sa mali zapojiť investori predovšetkým?
-- Vzhľadom na zničenie infraštruktúry je naša krajina osobitne lukratívna najmä pre stavebný sektor. Zriadili sme ministerstvo investícií, ktoré je akousi kontaktnou adresou pre všetkých záujemcov. Postaráme sa o istoty pre nich. Od konca vojny k nám už prišlo asi sto subjektov a investície prekročili milión dolárov. Pochádzajú z celého sveta, od Číny až po Brazíliu.
Odporúčate Kurdom v zahraničí, aby sa vrátili domov?
-- V Kurdistane už nie je nikto prenasledovaný. To je isté. Či sa vrátia napríklad krajania, ktorí žijú v Európe, je ich rozhodnutím. Mnohí sa vracajú a sú úspešní. Nemôžeme však každému zaručiť, že nájde prácu. (hn/gaf)