Medzinárodný súdny dvor začal pojednávanie vo veci žaloby Bosny, ktorá obviňuje Srbsko a Čiernu Horu z genocídy na štátnej úrovni. Ide o prvý prípad tohto druhu, ktorý sa dostane pred súdnu porotu. Bosna v žalobe podanej pred 13 rokmi uvádza, že Belehrad sa počas vojny v rokoch 1992 až 1995 dopustil genocídy voči tamojšiemu nesrbskému obyvateľstvu a požaduje odškodnenie. Bosnianska vojna si vyžiadala 200 000 ľudských životov a milióny obyvateľov pripravila o domov.
Prezentácia prípadu bude podľa pozorovateľov pre Bosnu ťažkou úlohou. Väčšinu zo zdokumentovaných zverstiev totiž spáchali bosnianskosrbskí vojaci. Srbsko sa oficiálne do vojny nezapojilo, aj keď Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v minulosti zhromaždil veľa dôkazov, že Belehrad počas konfliktu finančne aj strategicky podporoval bosnianskosrbské vedenie. Práve na tieto dôkazy sa bude tím bosnianskych právnikov spoliehať, pričom sa zrejme zvlášť zameria na masakru v Srebrenici, kde v roku 1995 bosnianskosrbskí vojaci pod vedením Ratka Mladiča zabili 8 000 Moslimov. Srebrenica je jedinou epizódu balkánskych vojen, ktorá podľa ICTY spĺňa podstatu genocídy. Kľúčovú úlohu zohrá aj pokračujúci proces s bývalým juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom, v ktorom sa žalobca pokúša dokázať, že Belehrad riadil a podporoval bosnianskosrbské vedenie.