Zvláštne víza zaviedlo od tohto mesiaca Maďarsko pre občanov susedných krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Podľa Budapešti ide o ústretový krok materskej krajiny voči príslušníkom maďarskej menšiny žijúcej v zahraničí. Vízum môže získať každý, kto splní požadované podmienky.

Pohyb áno, práca nie
O takzvané národné víza môžu požiadať občania Chorvátska, Srbska a Čiernej Hory, Rumunska a Ukrajiny. A to, ak budú chcieť vycestovať do Maďarska za účelom štúdia maďarčiny, zachovania národnej a kultúrnej identity, ďalšieho vzdelávania (okrem vysokoškolského) a upevnenia príbuzenských vzťahov. Držitelia víza však nebudú môcť v Maďarsku pracovať či podnikať. Zvláštne víza, ktoré sa vydávajú bez poplatkov, platia pre neobmedzený počet vstupov na obdobie piatich rokov. Ich majitelia po piatich rokoch dostanú bez ďalších žiadostí povolenie na pobyt. Podľa denníka Népszabadság zavedeniu týchto špeciálnych víz predchádzali konzultácie s Bruselom, ktorý spolu s dotknutými krajinami proti tomu nemal námietky. Maďarsko už v minulosti podniklo niektoré kroky na podporu menšín v zahraničí. Tie, sa stretli s odmietavými reakciami vlád susedných krajín. Išlo napríklad o udelenie takzvaných občianskych preukazov pre občanov maďarskej národnosti žijúcich v susedných krajinách. Tento doklad umožňoval ich majiteľovi využívať viaceré výhody v oblasti školstva a kultúry, ale aj dopravy.

Nápad z Grécka
Podobné opatrenie voči príslušníkom svojej menšiny v zahraničí prvý raz zaviedlo Grécko. Atény totiž pre Grékov žijúcich v Albánsku vydávajú občiansky preukaz, ktorý im umožňuje pobyt v materskej krajine a voľný pohyb v členských štátoch spoločenstva. Legislatíva únie odvtedy prešla viacerými zmenami aj v tejto oblasti, a preto sa toto opatrenie ďalej nevyužíva. Budapeštianska vláda svoje snahy vysvetľuje zodpovednosťou za príslušníkov maďarského národa. Tá jej vyplýva priamo z ústavy. Mimo územia Maďarska žije približne päť miliónov Maďarov, ktorí sa ocitli mimo územia svojej domoviny po podpise Trianonskej dohody v roku 1920. Na jej základe Maďarsko pri delení Rakúsko-Uhorska na nástupnícke štáty stratilo dve tretiny svojho územia a polovicu obyvateľstva. Najväčšia maďarská menšina, ku ktorej sa hlási 1,9 milióna osôb, žije v Rumunsku. Približne 600-tisíc príslušníkov maďarskej menšiny žije na Slovensku, 300-tisíc v Srbsku a ďalší v Chorvátsku, na Ukrajine, v Slovinsku a Rakúsku.