Smrť palestínskeho vodcu Jásira Arafata oznámili predstavitelia samosprávy po troch týždňoch nejasností a dohadov. Kedy presne nastala, sa dnes už nikto nedozvie, z parížskej nemocnice sa šírili celé dni rozporuplné správy. Isté však bolo, že kým sa špičky nedohodnú, čo bude, keď Arafat oficiálne "vydýchne naposledy", zostane oficiálne nažive. Okrem politických dôvodov sa často skloňovali aj peniaze. Nie je žiadnym tajomstvom, že kontroloval financie vo výške niekoľkých miliónov dolárov. A prístup k prostriedkom, ktoré smerovali do palestínskej samosprávy z arabských krajín, ale aj z Európskej únie, mal iba on. Jeho smrť napokon oznámili 11. novembra.
Mnohí pozorovatelia predpovedali, že bez symbolu palestínskeho boja za nezávislosť vypukne chaos. Vyzerá to však tak, že by koniec Arafatovej éry mohol byť aj šancou na obnovenie mierového procesu. Rozbehli sa diplomatické rokovania s dôležitými aktérmi blízkovýchodného mierového procesu -- so Sýriou a s Egyptom a 9. januára budú v palestínskej samospráve voľby. Dobré znamenie je, že militantné hnutie Hamas sa na voľbách síce nezúčastní, ale ani ich nechce bojkotovať. Po tom, ako z hry odstúpil populárny šéf hnutia Fatah v Predjordánsku Marwán Barghútí (väznia ho v Izraeli za účasť na protiizraelských atentátoch), má najväčšie šance zvíťaziť Mahmúd Abbás. Umiernený politik a bývalý premiér sa považuje za úplný protiklad Arafata. "Ak sa stane Mahmúd Abbás prezidentom palestínskej samosprávy, dostane izraelsko-palestínsky mier druhú šancu," tvrdí izraelský vyjednávač z rokovania o dohodách z Osla Yossi Beilin. To je však ten najoptimistickejší scenár. Pesimisti tvrdia: Arafat bol dosť silný, aby mohol robiť ústupky, ale nechcel. Abbás by aj chcel, ale nebude môcť.