Na budove Sheddovho akvária v Chicagu začali prevádzkovatelia minulý rok klásť ekologickú strechu na báze sóje. Na rozdiel od čiernych asfaltových striech neotepľuje okolitý vzduch a zníži teplotu aj v samotnej budove. Projektanti zrátali, že za dvadsať rokov sa ušetrí viac než 200-tisíc dolárov za elektrinu.
O podobných projektoch musia začať premýšľať i európske mestá. Pred pár dňami vydaná štúdia Svetového fondu ochrany prírody uvádza, že niektoré metropoly zažili od sedemdesiatych rokov nečakane rýchle oteplenie v letnom období. Hlavnou príčinou sú podľa autorov štúdie skleníkové plyny. "Aj keď v budú v budúcnosti prísne kontrolované emisie oxidu uhličitého, v atmosfére je ho toľko, že otepľovanie bude pokračovať," dodal britský denník Times.
Obmedziť emisie má systém Kjótskeho protokolu, nedávno schválený politikmi. Je však iba na začiatku a nie je isté, či bude fungovať. Samotné mestá napriek tomu môžu letné teploty znížiť, ak budú bojovať s "efektom tepelného ostrova".

Teplo sa predraží
Americké Los Angeles je podľa vedcov jedným z učebnicových príkladov, ako takýto problém vzniká. V tridsiatych rokoch bolo v oblasti mnoho zavlažovaných sadov, kde maximálna teplota v roku 1934 dosiahla 36 stupňov. Neskôr, keď zeleň nahradila zástavba, asfaltové chodníky a komerčné budovy, mesto sa začalo otepľovať a v 90. rokoch už letné teploty prekračovali štyridsiatky. Rástol dopyt po klimatizácii a s tým počas horúcich dní i spotreba elektriny. S každým stupňom Fahrenheita rastie o dve percentá. "Efekt tepelného ostrova stojí mesto každý rok sto miliónov dolárov," odhaduje výskumná skupina Heat Island Group. Zvýšila sa aj koncentrácia smogu, citlivého na stúpajúcu teplotu.

Zeleň a menej asfaltu
V súčasnosti žije v mestách polovica obyvateľov planéty a tento pomer sa bude zvyšovať. Pri snímaní v infračervenom spektre pôsobia naše mestá v noci ako tepelné ostrovy, vyžarujúce do priestoru tepelnú energiu. Je to spätné vyžarovanie tepla z mestských povrchov, ktoré boli počas dňa zohriate slnkom alebo ktoré sú zohrievané kúrením.
"Efekt tepelného ostrova sa v budúcnosti ešte zvýrazní," predpovedá britský vedec Richard Betts. Podľa neho bude rásť úmerne so zvyšovaním množstva oxidu uhličitého v ovzduší.
Ku globálnemu otepľovaniu síce tento efekt podľa vedcov prispieva len minimálne, ale obyvateľom miest znepríjemňuje v lete život. Vedci odporúčajú, aby mestá vysádzali viac zelene - je dokázané, že v takých oblastiach je priemerná teplota nižšia až o dve percentá. Pomôžu i svetlé chodníky a cesty. Čierne asfaltové povrchy sa totiž v lete zohrievajú o 40 (stupňov, percent) viac.

Roztápa sa i zmrznutá Sibír
OSN vo svojich správach o klíme predpovedá, že počas budúcich sto rokov sa oteplí o 1,4 až 5,8 stupňa Celzia. Dôkazov o tom, že sa celoplanetárna klíma mení, je mnoho. "Na veľkej časti západnej Sibíri sa neobvykle roztápa večne zmrznutá pôda, čo by mohlo urýchliť otepľovanie klímy," upozornil napríklad nedávno britský New Scientist. Vedci, ktorí tento ruský región navštívili, uviedli, že najväčšia zmrznutá zóna planéty sa roztápa, a to prvý raz od svojho vzniku pred 11-tisíc rokmi.
Klimatológovia sú objavom znepokojení a varujú, že predpovede týkajúce sa zvyšovania teplôt v celosvetovom meradle sa pravdepodobne budú musieť revidovať.
Teóriu o globálnom otepľovaní však ešte stále neuznávajú všetci vedci. Niektorí napríklad tvrdia, že meranie teplôt v blízkosti miest môže byť skreslené práve pôsobením efektu "ostrova".