Na stanicu metra prichádzajú vojaci so samopalmi. Čakajúcich ľudí vyzvú, aby opustili nástupište, tí bez protestov odchádzajú. Rozruch spôsobila "opustená" igelitka na jednej lavičke. Vojaci ju skontrolujú, nič podozrivé v nej nie je. Asi skončí v stratách a nálezoch. O pár minút je už nástupište opäť plné cestujúcich. Takáto situácia sa v parížskom metre odohráva aj niekoľkokrát za deň. Je to viditeľná forma boja proti terorizmu, tá skrytá je ešte dôležitejšia.
Prví na rade
Parížania majú dobre uložené v pamäti udalosti spred desiatich rokov, keď v metre spáchali niekoľko atentátov alžírski islamisti. Bola to odplata za to, že Francúzsko aktívne podporovalo boj Alžíra proti islamským radikálom, ktorí krajinu dohnali na pokraj občianskej vojny. Pri prvom útoku 25. júla 1995 na frekventovanej stanici Saint-Michel zahynulo osem ľudí. Nasledovali ďalšie útoky a stovky zranených.
Francúzsko sa ako prvé v Európe spamätalo a začalo brať hrozbu medzinárodného islamského terorizmu vážne. Krátko po útokoch začal fungovať permanentný protiteroristický plán Vigipirate, ktorý bol teraz, po londýnskych atentátoch, aktivovaný na najvyššiu červenú úroveň.
Spolu s Američanmi
Hoci iracká vojna rozkmotrila Francúzov a Američanov, ich spolupráca v rámci globálneho boja proti terorizmu pokračuje. Francúzi majú totiž niečo, čo Američania potrebujú -- francúzska tajná služba pre vonkajšiu bezpečnosť DGSE má v oblasti boja proti islamistom väčšie skúsenosti než americká CIA či tajné služby iných krajín. Francúzske informácie zohrali rozhodujúcu úlohu pri prvých opatreniach USA po atentátoch z 11. septembra 2001. Preto veľmi neprekvapila nedávna správa, že CIA a DGSE už v roku 2002 vytvorili spoločnú platformu s názvom Základná aliancia. Prekvapujúce však je, že sídlo má v Paríži, úradným jazykom je francúzština a vedie ju francúzsky generál z DGSE. Na tejto zosilnenej spolupráci sa zúčastňujú aj Briti, Nemci, Austrálčania a Kanaďania. Úlohou Základnej aliancie je "analyzovať nadnárodné pohyby podozrivých teroristov a vykonávať operácie s cieľom zatknúť ich alebo sledovať," napísal začiatkom júla americký denník Washington Post. Podľa francúzskych médií CIA Základnú alianciu financuje a k dispozícii dala aj svoju špionážnu sieť, Francúzi zasa prispeli prísnymi zákonmi, efektívnym sledovaním islamistov a agentmi v arabských krajinách.
Oficiálne miesta vo Washingtone i Paríži existenciu Základnej aliancie nepotvrdili, priznali však vzájomnú spoluprácu. Francúzsko napríklad v roku 2002 dovolilo CIA využiť svoju základňu v Džibuti, odkiaľ odštartovalo špionážne lietadlo Predator. Lietadlo namierilo do Jemenu a riadenými strelami zlikvidovalo členov Al-Kajdy, ktorí sa podieľali v roku 2000 na útoku proti americkej vojnovej lodi. Vďaka Základnej aliancii sa v roku 2003 tiež podarilo zadržať dvoch predstaviteľov Al-Kajdy v Európe.
Ide to bez Usámu
Hneď po 11. septembri 2001 vyhlásili západní lídri vojnu terorizmu. Za pár mesiacov sa podarilo zasadiť Al-Kajde tvrdý úder -- prišla o útočisko v Afganistane, ako aj o väčšinu financií, viacero vedúcich osobností sa podarilo zabiť alebo uväzniť. Lenže to nestačilo. Útoky v Madride a Londýne ukázali, že Západ musí zmeniť svoje ponímanie terorizmu. Pritom Španielsko a Británia sa donedávna považovali za krajiny, ktoré majú s terorizmom bohaté skúsenosti, a teda aj prostriedky, ako proti nemu účinne bojovať. Al-Kajdá je niečo iné ako ETA alebo IRA. Al-Kajdá nepôsobí ako organizovaná štruktúra. Už to nie je tak, že Usáma bin Ládin diktuje, kde zaútočiť. Všetko riadia regionálni velitelia, ktorí si rozdelili doslova celý svet. Odborníci očakávajú, že bude pribúdať čoraz viac osamotených, neorganizovaných teroristov, ktorých ženie iba ideológia.
"Ich konečným cieľom je spretrhanie kontaktov s okolitým svetom. Samozrejme, že treba krv obetí, ale aj krv vykonávateľov, z ktorých sa tak stanú mučeníci," citoval francúzsky denník Le Figaro bývalého predstaviteľa DGSE Alaina Choueta. Novodobými bojovníkmi džihádu sú moslimovia, narodení už v západných krajinách, pochádzajúci zo stredných vrstiev, veľakrát vysokoškolsky vzdelaní. Sú to amatérski kamikadze. Teroristi na jedno použitie.
Mešity pod dohľadom
Najväčším, takmer neprekonateľným problémom západných tajných služieb je infiltrácia radikálnych islamských organizácií. Informácie tak získavajú sprostredkovane, odpočúvaním, sledovaním či úplnou náhodou. Vlani sa Francúzi dozvedeli, že pri bojoch v irackej Fallúdži zahynul aj jeden ich občan. Ako sa tam dostal?, to bola otázka, ktorá vyšetrovateľov priviedla na stopu organizovaného verbovania mladých moslimov pre džihád v Iraku.
Všetko sa odohráva na predmestiach veľkých miest, kde radikálni imámi verbujú mladých moslimov na boj oproti západnej civilizácii. Títo ľudia, pochádzajúci z rodín prisťahovalcov z Maroka, Alžírska, Tuniska či Líbye, žijú v betónových getách na okraji francúzskych veľkomiest. Džihád môže ich život urobiť zaujímavejším. Minister vnútra Nicolas Sarkozy vyhlásil nulovú toleranciu "francúzskym imámom, ktorí majú útočné vyhlásenia". Podľa Všeobecnej spravodajskej služby je v krajine pod dohľadom asi dvadsať mešít a desiatky imámov.
Francúzsky štát sa mieni s problémom vyrovnať po svojom -- právo pôsobiť majú mať len imámi s licenciou. "Treba oddeliť zrno od pliev," citovala agentúra AFP predsedu Francúzskej rady moslimského náboženstva Dalila Boubakeura. Túto sobotu z krajiny vyhostili "príležitostného imáma", ktorý pôsobil v mešite v Lyone. Podľa Boubakeura je dnes označenie imám spochybnené. "Niekedy stačí mať oblečenú dželabu či turban na hlave a hneď ste šejkom islamu," povedal Boubakeur.