Ako sa pozeráte z hľadiska práva na spojenecký útok proti Iraku?
-- Ide o okupáciu. Neprijateľnú tak z pohľadu práva, ako i spoločensky. Prevažná väčšina ľudí na svete ju odmieta.
Jordánsky kráľ Abdulláh II. a jeho vláda veľmi opatrne podporujú Spojené štáty vo vojne proti Iraku, kým obyvateľstvo je jednoznačne proti. Môže to viesť k destabilizácii situácie v Jordánsku?
-- Medzi postojom jordánskej vlády a obyvateľmi je skutočne veľký rozdiel. Postoj vlády je pre ľudí neprijateľný. Možno povedať, že sto percent obyvateľov podporuje Irak. Verím však, že vláda v krátkom čase zmení svoj názor a nebude stáť proti ľudu.
Ide o veľmi citlivú zahraničnopolitickú otázku. Spojené štáty uskutočňujú dosť silný diplomatický tlak na mnohé arabské krajiny, vrátane Jordánska. Môže teda jordánska vláda zmeniť svoj postoj?
-- Vláda je vo veľmi ťažkej situácii, stojí medzi Irakom, ktorý Jordánsko vždy podporoval a najväčšou svetovou veľmocou, Spojenými štátmi. Je to pre Jordánsko veľmi ťažké obdobie. Nálada vo verejnosti je však jasná a postoj vlády je pre ľudí neprijateľný. Ak vláda svoje stanovisko nezmení, dostane sa do veľmi ťažkej pozície.
Hrozí prevrat?
-- To asi nie, ale znamenalo by to veľké problémy.
Aké?
-- Je ťažké to odhadnúť, ale vláda nemôže efektívne vládnuť proti vôli ľudí.
Západ považuje irackého vodcu Saddáma Husajna za diktátora, ktorý zavraždil tisíce vlastných obyvateľov. Ako ho vnímate vy ako právnik?
-- Chcel by som v tom urobiť trochu jasno. Všetky režimy tretieho sveta sú diktátorské. Tie, ktoré tvrdia, že sú demokratické, iba maskujú skutočný stav.
Ako sa teda pozeráte na iracký útok proti Kuvajtu v roku 1991?
-- Bol úplne neprijateľný.
Nie je teda lepšie zbaviť sa takéhoto nebezpečného vodcu?
-- To môžu urobiť iba Iračania, nie cudzí útok. Terajšia vláda v Iraku nie je otázkou demokracie či diktatúry. Spojené štáty chcú v prvom rade ropu a jej prostredníctvom riadiť svet. Preto išli bojovať do Afganistanu, aby boli bližšie k indonézskej a malajzijskej rope a teraz chcú získať nielen irackú, ale všetku arabskú ropu. Americký prezident by potom rozdeľoval ropu celému svetu kedy by chcel a koľko by chcel. Eliminoval by tak svojich ekonomických súperov, Európsku úniu, Čínu, Japonsko či Južnú Kóreu.
V druhom rade im ide o bezpečnosť Izraela. Spojené štáty chcú, aby bol v oblasti najsilnejší a jeho prostredníctvom by získali kontrolu nad celým Blízkym východom.
Uvedomujete si však i to, že po teroristických útokoch 11. septembra panuje v USA veľký strach z moslimského radikalizmu i Saddáma Husajna, ktorý ich podľa niektorých zdrojov podporuje v boji proti Spojeným štátom?
-- Som si stopercentne istý, že Usáma bin Ládin nemal nič spoločné s útokmi z 11. septembra. Tieto útoky boli také zložité, že by ich on, ani jeho skupina Al-Kajdá a ani taká malá krajina, akou je Afganistan nedokázali zorganizovať.
Trochu zveličene by takéto útoky mohol podniknúť ktokoľvek s hŕstkou priateľov, ktorí by dokázali pilotovať lietadlo a boli dostatočne odhodlaní...
-- Určite nie, technicky je to veľmi zložité. Išlo o najnovšie boeingy. Trafiť presne postihnuté budovy mohol skutočne len skvelý pilot a takých Al-Kajdá nemala. Ani Američania neveria, že to mohol urobiť bin Ládin.
Prečo teda bin Ládin povedal, že to urobili jeho ľudia?
-- On to fakticky nikdy nepriznal. Iba uviedol, že tí, ktorí to urobili, sa dostanú do raja, pretože to bol správny čin v boji proti nepriateľom.
A podľa vás to bol správny čin?
-- Je to neprijateľný čin. Aj pre úplnú väčšinu Arabov.
Nebavme sa o tom, kto to urobil, ale o strachu Američanov, prerastajúceho až do fóbie z terorizmu. Ste schopní pripustiť, že mohol byť jedným z dôvodov tejto vojny?
-- Neexistujú správy o tom, že by Saddám Husajn spolupracoval s bin Ládinom či Al-Kajdou.
Mnohí Američania sú však presvedčení, že existujú. Sú teda Arabi ochotní prijať americký strach ako jeden z dôvodov vojny?
-- Tu si to nikto nemyslí. Ide o ropu.
Ak tomu dobre rozumiem, ľudia tu neveria, že Američania majú po 11. septembri fóbiu z terorizmu. Sú teda presvedčení, že pre Američanov boli teroristické útoky iba žartom?
-- Nie, pre Američanov to bolo určite veľmi dramatické. Ale okupáciu Afganistanu už plánovali za prezidenta Billa Clintona v roku 1997, dávno pred útokmi. Arabi sú presvedčení, že obidve vojny nemajú nič spoločné s Al-Kajdou či terorizmom.
Svet po 11. septembri obleteli televízne zábery Palestínčanov, ktorí útoky z 11. septembra oslavovali. Je to pre islamský i právny rád prijateľné?
-- Takéto oslavy nie sú prípustné z hľadiska islamu, ani prijateľné z hľadiska spoločnosti. Je to čosi, čo je proti nášmu náboženstvu. Je to vonkoncom neakceptovateľné.
V Jordánsku je viac ako polovica obyvateľov Palestínčanov. Jordánci tvoria menšinu. Nemôže táto skutočnosť viesť k určitej nestabilite?
-- Palestínčania i Jordánci sú Arabi, rovnako ako aj Iračania. Sme teda spolu proti okupácii Iraku.
Prevažná väčšina Palestínčanov odmieta existenciu Izraela. Pre vás je prijateľná?
-- Pre Arabov je v súčasnosti ťažké prijať štát, akým je Izrael.
Jásir Arafat už oficiálne uznal existenciu Izraela. Keby toto uznanie smerovalo k mierovej dohode, je pre vás Izrael prijateľný?
-- Osobne som pripravený prijať existenciu Izraela, pretože medzinárodné spoločenstvo inú možnosť ani nepripúšťa.
Veríte v možnosť izraelsko-palestínskej mierovej dohody?
-- Treba si sadnúť si za rokovací stôl. Palestínčania musia získať aspoň základné práva. Prípadná dohoda, ktorá by umožnila spolužitie oboch štátov, by pre Palestínčanov bola omnoho lepšia ako súčasný stav.
Moslimskí náboženskí vodcovia vyzývajú na džihád -- svätú vojnu -- v súvislosti s Irakom. Ako si túto vojnu predstavujete?
-- Z pohľadu islamu je džihád obrana v prípade ohrozenia. Je to odpor proti útoku zvonku.
Západ však džihád vníma oveľa agresívnejšie. Nebojíte sa, že jeho vyhlásenie je priveľmi riskantné?
-- Riskantné? V čase vojny v Iraku?
Viacerí náboženskí vodcovia chcú pomôcť spojiť všetky arabské krajiny pod jedného vodcu. To je však v rozpore so zákonným usporiadaním v arabskom svete. Myslíte si, že je to reálne?
-- Dúfam, že k tomu raz dôjde. Musí. Postupne.
Myslíte si, že Irak môže v tejto vojne vyhrať?
-- Amerika je veľmi silná. Bojím sa, že nemôže.