Sotva dva dni po irackých parlamentných voľbách sa objavili prvé náznaky boja o moc a vplyv. Aj z toho dôvodu sa odchádzajúci, ale stále vplyvný štátny tajomník amerického ministerstva obrany Douglas Faith poponáhľal s vyhlásením, v ktorom sa pokúsil stlmiť možné kurdské ambície. O osude mesta Kirkúk rozhodne iracký ľud, a nie jednotlivá národnostná skupina ako Kurdi, uviedol pri návšteve Ankary.
Dôverný priateľ amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda sa takto pokúsil upokojiť tureckú politickú scénu, ktorá posilňovanie kurdských stanovísk sleduje so značnou nevôľou. Aj keď hlasy zatiaľ zrátané nie sú, isté je, že kurdské strany KDP a PUK budú mať v oblastnom parlamente rozhodujúce postavenie. Na spoločnej kandidačnej listine sa usilovali o získanie 111 mandátov.
Niet pochýb o tom, že sa ich budú snažiť aj využiť. Najdôležitejším kurdským cieľom je opätovné získanie kontroly nad známym strediskom ropného priemyslu Kirkúkom. Kontrola ropného bohatstva by Kurdom zaručila de facto autonómiu. Jeden z miestnych vodcov Masúd Barzání sa začiatkom týždňa v novinovom rozhovore vyslovil takto: "Kirkúk bol a zostane kurdský." Hospodársky nezávislé kurdské územie by však z hľadiska Ankary bolo možným zdrojom nepokojov v celej oblasti, ktorú obýva tento národ -- to znamená v Sýrii, Iráne i Turecku.
Ťahanice o Kirkúk sú pritom len jedným z mnohých otvorených diskusných bodov. Ešte viac sa verejnosť zaujíma o to, ako si po predpokladanom volebnom víťazstve budú mocensky počínať šíiti. "Ak by sa najmocnejšia strana správala podľa hesla ,Víťaz berie všetko´, došlo by k polarizácii Iraku a novému násiliu," tvrdí James Robbins zo spoločnosti Rand Corp.
Podobné obavy sú zatiaľ neoprávnené. Naopak -- šíitské hnutie je také rozdrobené, že vytvorenie islamského štátu podľa vzoru Iránu je len málo pravdepodobné. Pokusy o napodobenie situácie v Iráne by sa však mohli zintenzívniť, ak by došlo k zhoršeniu americko-iránskych vzťahov. Podľa iných pozorovateľov sa záujmy iránskych a irackých šíitov spájajú v spoločnom cieli, ktorým je zabrániť vzniku samostatného kurdského štátu.
Všetky nádeje tak v súčasnosti spočívajú na terajšom premiérovi Ijádovi Alláwím, ktorý -- sám šíit -- kandidoval na kandidátke sekulárnej strany. Jeho opätovné zvolenie do funkcie premiéra by mohlo upokojiť aj tie susedné štáty, ktoré sa hlásia k sunnitskej vetve islamu. Najmä Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty sa totiž obávajú šíitskej dominancie v Iraku.
Ďalší vývoj v Iraku nebude závisieť len od samotného sčítania hlasov. Pôjde aj o to, ako sa rozhodujúcim politickým silám podarí prispieť k rovnováhe síl. (hn/gaf)