Vaši predchodcovia kládli vo vzájomných vzťahoch dôraz na liberalizáciu vízového režimu. Slovenská vláda prednedávnom zrušila spoplatnenie vízovej povinnosti medzi oboma krajinami, čo je dobrý začiatok pre vaše pôsobenie na Slovensku. Aké sú vaše priority?
-- Už som sa poďakoval slovenskému ministerstvu zahraničných vecí a ministerstvu vnútra za to, že došlo k zrušeniu poplatkov za víza. Je to už tretíkrát, čo sa liberalizuje vízový režim -- v roku 2002, 2004 a teraz. Hoci je to pre mňa pekný začiatok, tento vývoj som očakával. So Slovenskom máme mimoriadne dobré vzťahy. Nie je ľahké nájsť európsku krajinu, s ktorou sú naše vzťahy také otvorené, ale zároveň aj také obsažné. Tu sú splnené obe kritériá. Pokiaľ ide o pôsobenie na Slovensku, za prioritu považujem tri veci -- ďalší rozvoj bilaterálnych vzťahov, ďalší rozvoj spolupráce na slovenskej podpore integračným snahám Srbska a Čiernej Hory a pokračovanie dialógu v otázkach širšieho regionálneho významu, ktorý je pre nás mimoriadne dôležitý a v ktorom má Slovensko významnú pozíciu. Na túto tému som už dokonca aj rokoval s predstaviteľmi slovenského ministerstva zahraničných vecí.
Slovensko cez Fond Bratislava -- Belehrad ročne vyčleňuje 1,6 až 1,7 milióna amerických dolárov na rozvoj jednotlivých oblastí v Srbsku a Čiernej Hore. Zároveň je však už členskou krajinou EÚ. Aký to má pre Srbsko a Čiernu Horu dosah, napríklad, na hospodárske vzťahy?
-- V princípe vstup Slovenska a ďalších krajín strednej a východnej Európy do únie znamená, že sa budú postupne odstraňovať niektoré obmedzenia v obchode s týmito krajinami. V platnosti zostane len určitý počet colných prekážok a menší počet kvantitatívnych obmedzení v obchode. Členstvom Slovenska v EÚ by sa tak mal náš vzájomný obchod postupne zjednodušovať. Dnes vzájomná tovarová výmena predstavuje podľa našej štatistiky 170 miliónov amerických dolárov, pričom náš vývoz pokrýva dovoz zo Slovenska len na 15 až 20 percent. Je tu teda veľký priestor na zvýšenie nášho exportu, a to hneď vo viacerých priemyselných odvetviach -- napríklad v potravinárstve, chemickom priemysle či metalurgii. Na druhej strane, aj keď sa snažíme, vyžaduje si ešte veľa práce, aby sme aj zo Slovenska pritiahli priame investície na zelenej lúke.
Budete sa teda snažiť napraviť tento deficit?
-- Samozrejme. Žijeme síce v trhovej ekonomike, takže možnosti štátu ovplyvniť obchod sú obmedzené, ale sú tu spôsoby, ako to napraviť. Či už poskytovaním kvalitných informácií o možnostiach podnikania, propagáciou či podporou. Dokonca som už osobne navštívil mnohé ekonomické inštitúcie, ako napríklad Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru, Zväz zamestnávateľov Slovenska, SARIO. Je pravda, že sú stále malé kontakty medzi našimi firmami, ale práve takto by sa mali zvýšiť a mohlo by to zároveň prispieť aj k vyrovnaniu spomínaného schodku.
Vstup Srbska a Čiernej Hory do EÚ závisí od mnohých faktorov -- od spolupráce SČH s haagskym tribunálom cez vyriešenie súčasných problémov v samotnej únii. Kedy vy očakávate, že krajina bude pripravená ekonomicky na vstup do únie?
-- Na to nie je ľahké odpovedať. Srbsko a Čierna Hora už dosiahli určitú úroveň ekonomickej vyspelosti, a to nie zanedbateľnú. Netreba totiž zabúdať, že u nás dlhé roky existovala ekonomika s prvkami trhovej. Je tu teda základ, aby sa rýchlo splnili ekonomické kritériá na vstup do EÚ. Nemôžem však odpovedať na otázku, koľko rokov to bude trvať. V každom prípade chceme, aby aktuálne udalosti v EÚ, ako sú napríklad problémy s ratifikáciou euroústavy, neovplyvnili otázku rozšírenia únie. V súčasnosti je pre nás kľúčovou otázkou to, či sa nezabrzdí proces rozširovania únie, a nie, aká bude vnútorná architektúra Európskej únie. Chápeme, že ide o mimoriadne dôležitú otázku a členské štáty do toho musia vložiť veľa energie. Na druhej strane by na to podľa nás nemal doplatiť eurointegračný proces. Závery z minuloročného summitu EÚ v Solúne by sa mali aj naďalej považovať za základ pre ďalšie rokovania. Vieme, že otázka vstupu nie je otázkou zajtrajška. Najprv musíme dokončiť rozhovory o asociačnej dohode a podpísať ju, čo, dúfame, bude už na budúci rok. Až potom môžeme začať prístupové rozhovory. Opakujem však, že je mimoriadne dôležité, aby sa v súčasnosti nestavala otázka, či vôbec má pokračovať proces rozširovania. Tento proces musí pokračovať a v tomto smere bude pre nás aj naďalej veľmi vítaná podpora Slovenska.
Takže počet eurooptimistov v Srbsku a Čiernej Hore rastie?
-- Myslím si, že áno. Medzi našimi občanmi prevláda názor, že EÚ je pre Srbsko a Čiernu Horu perspektívou. Ľudia sa nezaťažujú rozmýšľaním o otázkach európskeho federalizmu, respektíve jeho odmietaní. Prioritou je pre nich vstup do EÚ, kde vidia lepšiu budúcnosť.
Nejde však len o otázky federalizmu, na nedávnom summite EÚ bola problematická aj otázka finančných perspektív.
-- Áno, to je nepríjemný problém. Je to otázka peňazí. Je jasné, že ak sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o rozpočte EÚ, zmenšia sa možnosti čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ a to tak pre členské krajiny, ako aj kandidátske krajiny a budúce kandidátske krajiny. Musíme sa s tým vyrovnať, kým sa to nezmení. Zároveň budeme, podobne ako aj ďalší prijímatelia tejto pomoci, pokračovať v snahe o dosiahnutie svojich cieľov.
Európska únia však v prípade SČH dáva do popredia v eurointegračnom procese spoluprácu s Haagom. Hlavná žalobkyňa Carla del Ponteová tvrdí, že vedenie krajiny vie, kde sa ukrýva niekdajší veliteľ bosnianskosrbských ozbrojených síl generál Ratko Mladič. Je tu politická vôľa spolupracovať, alebo je to, podobne ako v prípade Chorvátska, mimo vašich možností?
-- Samozrejme, že tu existuje politická vôľa, veď sa to dá vidieť na viacerých príkladoch odchodu obvinených do Haagu. Naša politika sa zároveň už stretla s dobrou odozvou či už zo strany prokuratúry haagskeho tribunálu, ako aj Spojených štátov. Prednedávnom, napríklad, došlo k zrušeniu posledných obmedzení, ktoré existovali pre naše výrobky na trhu USA. Tieto fakty hovoria samy osebe. Je však naozaj ťažké povedať, kedy sa niektoré konkrétne osoby dostanú pred haagsky tribunál. Vidíte, že aj Radovan Karadžič, ktorý je úplne mimo dosahu Srbska a Čiernej Hory (vydať ho má Republika srbská v Bosne a Hercegovine -- pozn. red.), je stále na slobode. Budeme teda pokračovať v politike spolupráce s haagskym tribunálom, aby to nebola prekážka splnenia našich zahraničnopolitických cieľov.
Srbská strana teda nechce protestovať, aby sa nekládli podmienky, ktoré sa nedajú splniť?
-- Dialóg neprebieha v rovine takýchto ostrých formulácií. Belehrad vopred nepočítal s tým, že nesplní tieto požiadavky. Ak to však bude v jeho možnostiach, tak ich splní. Pravdaže, vieme, že existujú požiadavky, ktoré sa týkajú Mladića, napríklad v súvislosti so vstupom SČH do programu NATO Partnerstvo za mier. Domnievame sa však, že vzhľadom na náš prístup k spolupráci to nebude dlhodobou prekážkou.
O niekoľko mesiacov by sa mali začať medzinárodné rozhovory o konečnom statuse Kosova a Metochije, ktoré je v súčasnosti pod správou OSN. Kosovskí Albánci vidia budúcnosť provincie len v nezávislosti. Nebolo by pre Srbsko lepšie zrieknuť sa svojej provincie alebo bude trvať na nedeliteľnosti?
-- Stanovisko Srbska a Čiernej Hory je jednoznačné -- nebude existovať súhlas s nezávislosťou Kosova. Ak sa dospeje k takémuto riešeniu, potom to bude riešenie bez nás. Tu je dôležité zdôrazniť, že Belehrad nemá v úmysle ovládnuť a kontrolovať vývoj v Kosove. Ale má právo udržiavať spojenie so srbskými obyvateľmi provincie. Zmyslom nášho vzorca pre Kosovo je "viac ako autonómia a menej ako nezávislosť". Chceme tu teda zaistiť bezpečnosť, návrat utečencov a ich majetku a obnovu zničených domov.
Dá sa však tento cieľ -- ochrániť práva nealbánskeho obyvateľstva, ktoré tu žije -- dosiahnuť bez toho, aby Belehrad neobviňovali zo snahy opätovne ovládnuť toto územie?
-- Celý náš koncept vnímame v európskom rámci. Jeho základom by mali byť tri "E". Prvé znamená európsky charakter hraníc, druhé je európsky charakter decentralizácie v Kosove a tretie "E" je európsky charakter ochrany menšín. V tomto smere by sa mohli využiť niektoré návrhy a modely, s ktorými sa Európa stretla už v minulosti. Mohli by sa využiť napríklad niektoré prvky plánu Z4, ktorý bol svojho času návrhom na riešenie statusu Srbov v Chorvátsku. V tom čase ho, bohužiaľ, neakceptovala práve srbská strana.
Ako si Belehrad predstavuje otázku decentralizácie?
-- Ako som spomenul, je to jedno z troch "E" v rámci európskych štandardov. Plán srbskej vlády z minulého roka, s ktorým súhlasili všetky politické strany v parlamente, počíta s autonómiou v oblasti školstva, zdravotníctva, polície a súdnictva. Boli by sme radi, ak by medzinárodné spoločenstvo aspoň sčasti bralo na tento plán ohľad.
Začiatkom budúceho roka sa aj v Čiernej Hore uskutoční referendum o nezávislosti republiky a teda budúcnosti spoločnej federácie. Bude sa snažiť srbská vláda nejako zachovať spoločný štát?
-- Bolo by určite lepšie, keby sa spoločný štát zachoval. Toto nie je len môj názor, ale aj názor Slovenska a v podstate Európskej únie. Podľa niektorých prieskumov podporuje nezávislosť 52 percent obyvateľov Čiernej Hory, čo je malá väčšina. Náš postoj je však jasný. Ak sa v Čiernej Hore uskutoční referendum podľa demokratických štandardov a občania sa rozhodnú pre nezávislosť, akceptujeme to. Myslím si však, že vzájomné vzťahy zostanú veľmi úzke. Národy sú si veľmi príbuzné a k tomu sú občania navzájom prepletení. V Srbsku je veľmi veľa ľudí z Čiernej Hory a naopak. Ťažko je predstaviť si situáciu, v ktorej by došlo k zásadnému vzďaľovaniu sa.
Na druhej strane podporujeme ústavnú chartu a stotožňujeme sa s názormi EÚ na spoločný štát a spôsob uskutočnenia referenda. Belehrad teda nebude Čiernej Hore do referenda a konečného rozhodnutia zasahovať. Ten, kto to bude riešiť, bude v prvom rade únia. Zdá sa mi, že táto stále nie je rozhodnutá, ako sa k tejto otázke postaví.
Aký očakávate výsledok?
-- Ak mám povedať pravdu, neviem. Medzi príslušníkmi čiernohorských strán je oveľa väčšie percento stúpencov nezávislosti ako v celej populácii. Čiernohorské úrady však avizujú európske kritériá a podmienky referenda. Jedna vec je mimoriadne dôležitá. Bez ohľadu na to, ako celá vec dopadne, je dôležité, aby negatívne neovplyvnila eurointegračné ambície Srbska a Čiernej Hory, respektíve každej republiky samostatne. Nebolo by dobré, aby rozuzlenie týchto udalostí akýmkoľvek spôsobom skomplikovalo budúcoročné podpísanie asociačnej dohody, ktorá je ďalším krokom na ceste krajiny -- či už jednej alebo dvoch -- do EÚ.