Tri týždne po parlamentných voľbách Bulhari stále nevedia, akú budú mať vládu. Kľúč k vyriešeniu hádanky má v rukách doterajší premiér a bývalý bulharský cár Simeon II. Sakskoburggotský.
Vo voľbách 25. júna dostala najviac hlasov Bulharská socialistická strana (BSP). Reformovaní postkomunisti získali vyše 34 percent hlasov a 82 kresiel v parlamente. To im na vládnutie vôbec nestačí. Po náročných rokovaniach sa BSP predbežne dohodla na vytvorení širokej koalície spolu s doteraz vládnucou koalíciou Národného hnutia Simeon II. (NDSV) a Hnutím za práva a slobody (DPS), ktoré zastupuje záujmy etnických Turkov. Vládna koalícia by tak mala v 240-člennom parlamente väčšinu šiestich hlasov.
Podľa bulharskej ústavy, ktorá vznikla na začiatku 90. rokov práve pod taktovkou postkomunistov, má prezident poveriť zostavením vlády predstaviteľa tej strany, ktorá získala vo voľbách najviac hlasov. Logicky by to mal byť šéf socialistov Sergej Stanišev.
Čaká sa na Simeona
Lenže to sa nepáči hnutiu Simeona II., ktoré chce, aby novú vládu viedol doterajší premiér, ktorý má v zahraničí veľmi dobrý kredit. Ďalším argumentom sú samotné výsledky volieb. Väčšina Bulharov predsa nevolila socialistov, pravicové strany získali dohromady viac hlasov i kresiel v parlamente.
Osud vlády závisí od toho, ako sa dohodnú BSP a NDSV. Socialisti trvajú na obsadení premiérskeho postu, čaká sa teda na rozhodnutie odstupujúceho premiéra Simeona II. Prezident Georgi Parvanov mu dal čas na rozmyslenie do dnešného dňa. "Vyzývam vedenia strán, aby urobili nevyhnutné kompromisy. Musia urobiť krok späť, aby Bulharsko mohlo urobiť krok vpred," vyhlásil Parvanov v pondelok na ustanovujúcej schôdzi nového parlamentu.
NDSV naznačilo, že Simeon II. Sakskoburggotský je pripravený urobiť osobný kompromis, hoci doterajší premiér je "najlepšou zárukou pokračovania politiky v prospech národných záujmov".
Pokračovanie v reformách
Socialisti sa s doterajšou koalíciou dohodli na predbežnom programe, ktorý nazvali Politické priority vlády pre európsku integráciu, hospodársky rast a sociálnu zodpovednosť. V mnohom vychádza z priorít predchádzajúcej vlády Simeona II., ktorá bola viac-menej úspešná, aj keď väčšina Bulharov ťažko znáša bolestivé reformné kroky. Vlani bulharská ekonomika vzrástla o 5,6 percenta, do krajiny za zvýšil prílev zahraničných investícií, nezamestnanosť klesla z 18 na 12 percent a od vlaňajška je Bulharsko členom NATO. Priemerná mesačná mzda je však v prepočte úbohých 150 eur.
O rok neskôr
Najdôležitejšou prioritou novovznikajúcej vlády je členstvo krajiny v Európskej únii. Vstup naplánovaný k 1. januáru 2007 po referendových otrasoch naznačuje, že Bulharsko spolu s Rumunskom vstúpia až o rok neskôr. Argumentuje sa meškaním Sofie a Bukurešti pri napĺňaní reforiem. EÚ sa čoraz viac prikláňa k názoru, že obe krajiny musia vstúpiť súčasne. "Navrhujem odporučiť odloženie členstva v prípade, že jedna alebo obidve krajiny nemôžu implementovať reformy," vyhlásil tento týždeň európsky komisár pre rozšírenie Oli Rehn.
"Odloženie nášho vstupu je veľmi pravdepodobné," priznal v pondelok aj šéf bulharských socialistov Stanišev. Okrem otrasov, ktoré únia zažila v uplynulých mesiacoch, môže ambície Sofie podkopať aj nestabilita novej vlády. "Upracme si v našom dome, aby sme EÚ pomohli prekonať strach z nášho vstupu," vyzval Stanišev politické strany.
Prezident Parvanov požaduje, aby väčšina z dvadsiatky noriem, na ktorých prijatie Brusel nalieha, parlament schválil do polovice septembra. Teda predtým, ako Európska komisia zverejní výročnú správu o pripravenosti Bulharska a Rumunska. Novozvolený parlament príde preto možno aj o časť svojich letných prázdnin.
Proti Židom, Turkom a Rómom
Najväčším prekvapením bulharských volieb je úspech iba v apríli založenej strany Ataka (Útok). Táto ultrapravicová strana získala 8,75 percenta hlasov a s 21 kreslami sa stala štvrtou najsilnejšou stranou v parlamente. Podľa politológov má silný potenciál na rast, jej voliči pochádzajú zo všetkých vekových a sociálnych skupín. Väčšinou ide o Bulharov, ktorí v predchádzajúcich voľbách volili hnutie Simeona II.
Stranu Ataka založil publicista a televízny reportér Volen Siderov, má program založený na negácii všetkého, za čo bojujú demokratické strany. Ataka je proti členstvu Bulharska v EÚ, chce vystúpiť z NATO, a celú krajinu podľa nej ovládajú židovskí bankári a medzinárodné inštitúcie vyciciavajú bulharskú ekonomiku. Predvolebnú kampaň založila na nenávisti voči menšinám - Turkom a Rómom. "Bulharský ľud už nechce byť diskriminovaný vo svojej vlastnej krajine v prospech privilegovaných minorít," tvrdí Siderov.
Na internetovej stránke Ataku sa začiatkom júla objavil zoznam 1 500 bulharských Židov. Podľa článku, ktorý sa objavil v diskusnej skupine na webovej stránke, sú Židia šíritelia lepry a moru. Predstavitelia strany materiál po niekoľkých dňoch zo stránky stiahli a celú vec označili za pokus zdiskreditovať stranu.