Päť rokov po tom, ako do kubánskeho zálivu Guntánamo prišli prví väzni, sa v najbližších mesiacoch majú teraz postaviť pred vojenský tribunál. Platí to však len pre 75 "podozrivých z terorizmu" z celkového počtu 395. Ostatní ešte vo väzení pobudnú na čas neurčitý - bez súdu. Toto zariadenie si stále drží nálepku "kontroverzné". Vláda amerického prezidenta Georgea W. Busha ho považuje za dôležitý nástroj vo "vojne proti terorizmu". Umožňuje totiž, aby podozrivých držali na území, ktoré kontrolujú Spojené štáty, a zároveň nepodliehali bežným pravidlám amerického súdnictva.
Bez rozsudkov
Kritici upozorňujú, že guantánamská väznica predstavuje čiernu dieru v právnom systéme. Kongres prijal v septembri zákon, ktorý schvaľuje pre väzňov z Guantánama súdy, kde sa môžu predkladať dôkazy, ale i zadržiavanie bez súdu. Zákon síce zakazuje "kruté" zaobchádzanie, no povoľuje používať pri výsluchoch donucovacie metódy na získanie informácií. Hovorca organizácie Human Rights Watch, Kenneth Roth, sa vyjadril, že "zadržiavanie stoviek mužov bez obvinenia je právnym a politickým debaklom historických rozmerov". Požaduje preto zatvorenie väzenia. Od 11. januára 2002 sa tam vystriedalo 775 väzňov. Z nich prepustili menej ako polovicu. Medzi väzňami sú podľa americkej vlády "veľké zvieratá", ktoré kedysi spoznali aj tajné väznice CIA. Týchto by mali súdiť ako prvých. Medzi nich patrí Chálid Šajch Muhammad, ktorého Bush označuje za autora útokov z 11. septembra 2001.
Prípad 345 - nezaujímavý
Samí Hadždž rozpovedal o svojom prípade 345. Pôvodne kameraman arabskej televízie Al-Džazíra, ktorého zajali pri pokuse vstúpiť na afganské územie v decembri 2001 Pakistanci. Obvinili ho zo spolupráce s Al-Kajdou. Sám tvrdí, "že nikdy nebol členom teroristickej skupiny", a "niekde sa stala chyba". Jeho obhajca tvrdí, že Samiho prípad je málo zaujímavý na to, aby sa dostal pred súd.
Dvadsať európskych väzňov je už z Guntánama prepustených. Deväť Britov, jeden Nemec, Dán, Švéd po návrate zistili, že sa od ich stíhania upustilo. Niektorí pôsobili vo výcvikových táboroch v Afganistane, iní len plánovali "štúdium Koránu" , návštevu krajiny a priateľov a zhodou nešťastia skončili v rukách americkej spravodlivosti. Všetci majú jedno spoločné: prežili surové zaobchádzanie, týranie, urážanie aj psychický nátlak. Zajatcov najviac urážalo vysmievanie ich náboženstva.
Hanba USA
K názoru medzinárodných organizácii pre ľudské práva sa nedávno pripojil aj generálny tajomník Rady Európy Terry Davis. Vyzval Spojené štáty, aby väznicu na vojenskej základni zatvorila. Jej existencia je podľa neho veľkým porušením ľudských práv a "hanbou USA." Podľa neho by "každá osoba podozrievaná z teroristických aktivít mala byť postavené pred súd, a pokiaľ nie, tak prepustená," povedal Davis.