Niekdajšie centrum mesta Fengdu vyzerá dnes ako po vojne. Ruiny, zvyšky múrov týčiacich sa mĺkvo do neba. Diery po oknách sa zrkadlia v rieke Jang-c-ťiang. Z Fengdu sa stalo mesto duchov. "Náš dom vyhodili do vzduchu pred troma týždňami," hovorí útla žena v hrubých bavlnených šatách. V hnedom pletenom koši odnáša to, čo sa ešte dá odniesť. Obchodník so zbernými surovinami jej platí osem centov za kilogram starého haraburdia.
Tak, ako jej, sa vodí tisícom iných ľudí. Rieka Jang-´c-ťiang totiž v lete budúceho roka zaleje mnohé mestá na hornom toku veľtoku -- do dohotovenia priehradného múru najväčšej vodnej elektrárne na svete Tri rokliny už totiž veľa nechýba. Vyše milióna ľudí sa bude musieť kvôli tomu presťahovať.
Bieda a korupcia tu kvári mnohých obyvateľov. Peniaze, ktoré majú dostať presídlenci ako odškodné, sa v nejednom prípade k adresátovi nikdy nedostanú. Vlani zatkli v tomto meste skupinu nečestných miestnych úradníkov. Do vlastných vreciek previedli minimálne 60 miliónov eur -- niektorých z nich popravili.
Do júna zostáva ešte niekoľko mesiacov. Kalná voda rieky by potom, len v priebehu dvoch týždňov, mala stúpnuť o 69 metrov, na hladinu 135 metrov nad úrovňou mora. Medzi tridsaťmiliónovým súmestím Čong-qing a 650 kilometrov vzdialenou priehradou elektrárne vznikne obrovská vodná plocha.
Vodné dielo bude dodávať energiu pre nenásytné čínske hospodárstvo, ktoré sa búrlivo rozvíja. Už v roku 2003 by mali prvé tri turbíny z celkových dvadsiatich šiestich dodať 5,5 miliardy kWh prúdu. Každá z obrovských turbín bude môcť ekologickou energiou -- ako uvádza denník China Business -- zásobovať miliónové mesto. Tým odpadne nutnosť spaľovať každý rok 40 miliónov ton uhlia. To je silný argument v krajine, ktorej najväčším problémom je znečistený vzduch. Ba ešte viac -- priehrada by mala raz navždy nespútanej rieke založiť uzdu, veď len v roku 1998 tu pri povodni zahynulo štyritisíc ľudí a škody dosiahli stámilióny dolárov.
Ale aj cena za pokrok je astronomická. Tak, ako Fengdu, voda zaplaví i ďalšie stovky miest a mestečiek pozdĺž toku. Jang-c´-ťiang je najdlhšou čínskou vodnou cestou, je to pohonný remeň celého hospodárstva -- a zároveň najväčšia kloaka. Úradníci sú pri presídľovaní nemilosrdní, odpor sa netrpí. Krajina potrebuje hospodársky rast, inak hrozia nepokoje. Takmer polovica z 23 miliárd dolárov, ktoré stavba tejto elektrárne so svetovým primátom stojí, pripadne na presídlenie. V brožúrke, ktorá medzi obyvateľstvo koluje ako polotajný dokument, je všetko zachytené nanajvýš presne 45 jüanov (asi 200 korún) za pomarančovník, v prepočte asi 900 korún za rodinný hrob, 250 za studňu, 200 za chliev.
Na projekt mnohí doplatia, ale mnohí ním aj získajú. Mesto Zi-gui, ležiace neďaleko mamutej hrádze, bolo preložené o tridsať kilometrov. "Zarábam lepšie, mám dvakrát taký veľký byt a ešte ma za presťahovanie odškodnili," hovorí miestny učiteľ angličtiny v tmavom obleku, ktorého sme s manželkou a malou dcérou stretli v centre mesta.
Kontroverzné sú však nielen skúsenosti jednotlivých ľudí, ale aj názory expertov. Silným argumentom štátnej propagandy kontrujú ochrancovia životného prostredia. Rieka bude ešte špinavšia, hovoria. Miznú stovky archeologických nálezísk. Tisícky ton jedovatých odpadov už pravdepodobne nikto nikdy neodstráni... Časovaná bomba? A keby sa pretrhla hrádza? Následky sa nedajú domyslieť.
Ale väčšina ľudí na brehoch rieky sa s osudom už zmierila. Hľadia dopredu plní očakávania. "Elektráreň je dobrá pre našu krajinu," hovoria. (hn/gaf)