Takmer štvrtina Ukrajincov dnes nie je veľmi hrdá na svoju krajinu. "Keby sa prieskum uskutočnil ešte minulý rok v decembri, keď bola oranžová revolúcia vo vare, percento nadšencov by bolo vyššie," vysvetľuje postoj obyvateľstva ukrajinský denník Deň. Eufória opadla a nastalo rozčarovanie z ekonomických čísiel a politického dusna. Štrnáste výročie vyhlásenia nezávislosti preto zďaleka nie je také veľkolepé, ako si to vláda predstavovala.
Premiérka Julia Tymošenková práve v týchto dňoch tvrdo odrážala kritiku Medzinárodného menového fondu týkajúcu sa rastu ekonomiky. Kým vláda počítala tento rok s ambicióznym rastom osem percent (za minulý rok to bolo pritom vyše 13 percent), za prvý polrok dosiahol rast HDP len 2,4 percenta. Štatistiky potvrdili oproti minulému roku pokles priemyselnej výroby, rast spotrebných cien a inflácie.
"S odštartovaním predvolebnej kampane k parlamentným voľbám v roku 2006 sa zrejme nájdu prostriedky na zlepšenie situácie v sociálnej sfére, prognózy v ekonomike však nie sú lichotivé," priznal ekonóm kyjevského Centra ekonomických a politických štúdií Vasyl Jurčišin.
Eufória spľasla
Je neodškriepiteľné, že najvýznamnejšou udalosťou počas štrnástich rokov nezávislosti sa stala oranžová revolúcia z jesene minulého roka. Rovnako s eufóriou však prišlo aj spomínané sklamanie obyvateľstva z toho, že očakávania sa nenaplnili. Podľa prvého prezidenta Leonida Kravčuka, ktorý vybojoval v roku 1991 pre krajinu nezávislosť, je smutné, že hrubý národný produkt odvtedy poklesol viac ako dvojnásobne a raz tak sa zdvihli aj ceny. "Ľudia sa ma často pýtajú, prečo sa opäť vraciame späť, prečo musíme opäť hovoriť o právach človeka, prečo hovoríme opäť o kríze? Musím priznať, že súčasná moc rozdeľuje krajinu. Tak ako ju pred voľbami rozdelil Juščenko a Janukovyč, tak ju teraz rozdeľujú záujmy v rámci výkonnej moci."
Kravčuk tým v prvom rade myslel na spory medzi prezidentom Viktorom Juščenkom a premiérkou Juliou Tymošenkovou - slávnym tandemom oranžovej revolúcie. Tymošenková síce na verejnosti povedala, že s "obchodnou značkou" Juščenko počíta v kampani do parlamentných volieb, ale boj chce už viesť sama, s víťazstvom pre seba. Je známe, že by rada ešte viac posilnila moc parlamentu na úkor prezidentských právomocí. A obaja netaja, že majú úplne odlišné názory na riešenie politických aj ekonomických problémov v krajine. Analytici preto upozorňujú, že v kampani sa osočovanie ešte zostrí.
V aliančnom vzduchoprázdne
Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, za štrnásť rokov sa Ukrajina pomaly politicky odpútala od Ruska, odhodlala sa aj na ohlásenie vystúpenia zo Spoločného ekonomického priestoru. S akým úspechom, to bude známe po nadchádzajúcom víkendovom summite Spoločenstva nezávislých krajín. Tam plánuje Moskva urobiť posledný pokus o utuženie postsovietskeho priestoru. A tam chce aj prediskutovať ukrajinské plány na začlenenie sa do pripravovanej Spoločnosti demokratickej voľby Poľska, Litvy, Ukrajiny a Gruzínska, ktorým by sa mal Kyjev energeticky odpútať od Ruska. Zatiaľ je krajina od Ruska závislá.
Výskumy pritom prekvapivo ukázali, že obyvateľstvo sa snažilo dostať sa spod direktív Kremľa v prvé roky po získaní nezávislosti krajiny. Posledné roky čaká väčšina skôr na úprimnejšiu ústretovosť od Európskej únie a na otvorenejšiu náruč Severoatlantickej aliancie. "Členstvo je bez termínovníka. Sladké motúzy a nič," skonštatovala stručne Ukrajinská pravda.
Brusel naozaj ponúka Kyjevu rôzne druhy spolupráce, o skorom členstve sa len polemizuje. Dokonca ani oranžová revolúcia nepriniesla boom v zahraničných investíciách, ako sa čakalo, presnejšie, ako Juščenko sľuboval. Za prvý polrok sa objem priamych zahraničných investícií v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka dokonca znížil o 14,4 percenta.