Rakúsko je na čele skupiny krajín, ktoré od začiatku presadzovali pre Turecko privilegované partnerstvo, a nie plnoprávne členstvo. Čo si pod tým Rakúsko predstavuje?
- Turecko je najdlhšie asociovanou krajinou Európskej únie a privilegované partnerstvo by bolo akýmsi medzistupňom na ceste k plnému členstvu. Presnejšie asociovaným plánom rozšírenia ďalších práv. Únia má s Tureckom dohodu o voľnom pohybe osôb a tovaru, colnej únii, voľnom pohybe pracovných síl, ktorá je v danej chvíli oveľa rozsiahlejšia, ako je to v prípade už nových členských krajín, teda i Slovenska. Aj keď to stále nie je až také základné právo, ako majú členovia "starej" EÚ. Privilegované partnerstvo môžeme teda ponímať ako asociovaný plán, kde bude zahrnutá ďalšia agenda EÚ. Nik zatiaľ nehovorí o presných detailoch tohto plánu, takže sa zrejme bude kryštalizovať po odštartovaní rokovaní.

V prípade začatia rokovaní by sa už malo postupovať ako pri ostatných krajinách snažiacich sa o členstvo?
- V EÚ stále neexistuje jasná predstava o podrobnostiach tureckého členstva. Aj preto sa presadzuje možnosť núdzovej prestávky, ktorá by sa mala využiť práve na diskusiu, čo ďalej, ak Turecko nebude schopné prijať na seba plnú zodpovednosť vychádzajúcu z členských povinností.

To znamená, že samotná EÚ bude pripravená na jeho prijatie v prípade, že podmienky splní?
- To je druhá strana mince. Aj únia musí urobiť nevyhnutné reformy v inštitucionálnej oblasti a ešte väčšie vo finančnej oblasti. Transformácia finančných prostriedkov je len jeden príklad. Treba predsa spolu financovať projekty pred vstupom Turecka a po jeho vstupe budú potrebné peniaze na štrukturálne fondy a podobne. Na konci rokovacieho maratónu sa ešte treba pripraviť na to, že v niektorých krajinách ako Francúzsko, Nemecko či Rakúsko vlády možno nechajú rozhodnúť svojich občanov v referende.

Takže Ankara bude prijímať celú európsku legislatívu, vyvinie maximálne úsilie a na konci tohto všetkého ju "odpíšu" v referende občania členských krajín. Potom to celé nemusela podstúpiť?
- Nie, nie, aj v prípade úvah o privilegovanom partnerstve vždy musíme klásť dôraz na to, že podľa Bruselu je cieľom rokovacieho procesu plné členstvo Turecka. Nemôžeme nechať Turkov čakať pred bránami únie, ak kritériá splnia. Preto sú do procesu zakomponované aj tie "núdzové prestávky". Na druhej strane od začiatku sa prízvukovalo, že koniec je otvorený pre prípad, ak kritériá nesplnia.

Niektorí tvrdia, že Rakúsko dalo prekážky Turecku, aby presadilo začatie rokovaní s Chorvátskom...
- Viem, ale rakúska strana navonok tvrdí, že to nie je prepojené. Na druhej strane, Rakúsko má pravdu v tom, že Turecko musí uznať Cyprus, že sa musí prísť s reformami, Turecko musí priznať práva silnej kurdskej menšine. Iste, ani pozastavenie hlasovania v Európskom parlamente o rozšírenej colnej únii nebol pre Turecko veľmi dobrý signál. Treba mať však aj tu na zreteli, že colná únia bola s Tureckom podpísaná v roku 1995. Jej rozšírenie o nové členské krajiny, teda aj grécky Cyprus, bolo podpísané, ale nie ratifikované, práve kvôli neuznaniu Cypru.