Holandsko včera žilo parlamentnými voľbami. Podľa prieskumov však až 40 percent voličov nebolo do poslednej chvíle rozhodnutých, komu dá svoj hlas. Zrejme práve tých chcel osloviť súčasný vládny kabinet návrhom úplného zákazu nosenia radikálneho islamského odevu -- burky -- na verejnosti. Najväčším favoritom je vládna a Kresťanskodemokratická strana premiéra Jana Petra Balkenenda. Tesne za ňou je opozičná Labouristická strana, ktorú vedie charizmatický Wouter Bosom. Labouristi sú proti úplnému zákazu nosenia burky a presadzujú len čiastočné obmedzenia. Tretím najsilnejším kandidátom je Socialistická strana s lídrom Janom Marijnissenom, známym ako obhajca robotníkov.
Predčasné voľby
Holanďania volili "mimo termínu" po tom, ako v lete obľúbená poslankyňa Ayaan Hirsiová Aliová opustila vládnu koalíciu. Odchodu pôvodom somálskej poslankyne predchádzalo odhalenie, že Aliaová podvádzala pri žiadosti o azyl. Aféru rozpútala ministerka pre imigráciu Rita Verdonková, známa svojou tvrdou kritikou voči imigrantom. Verdonková jej vtedy chcela vziať občianstvo. Aliová sa zasadzovala za práva moslimiek, no k noseniu burky príliš veľké sympatie neprejavovala.
Prísnejšie na imigrantov
Aj keď predvolebná kampaň patrila otázkam liberalizácie ekonomiky a reformám v sociálnej oblasti, politici si veľmi dobre uvedomovali, že tradične liberálne orientovaná holandská spoločnosť si želá oklieštiť príval imigrantov. Vražda pravicového populistu Pima Fortuyna v roku 2002 a o dva roky neskôr režiséra Thea Van Gogha už dlhšie nahrávali tým, ktorí požadovali prísnejšiu azylovú politiku. V kampani sa politici v obave, že stratia voličov, vyhýbali európskym témam a téme cudzincov. Zmenil to až vládny návrh na úplný zákaz nosenia burky na verejnosti. Holandsko sa tak podľa pozorovateľov asi bez väčšieho hurhaja stane prvou krajinou, ktorá úplný zákaz zavedie a odchýli sa od multikulturalizmu, ktorým je známe.