Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
27.07.2005, 00:00

Bezpečnostná rada: Bitka o kreslá i právo veta

V súčasnosti má Bezpečnostná rada, ktorá ako jediný orgán rozhoduje napríklad o použití sily či sankciách, pätnásť členov. Piati stáli členovia - USA, Veľká Británia, Francúzsko, Rusko, Čína - majú právo veta.

V súčasnosti má Bezpečnostná rada, ktorá ako jediný orgán rozhoduje napríklad o použití sily či sankciách, pätnásť členov. Piati stáli členovia - USA, Veľká Británia, Francúzsko, Rusko, Čína - majú právo veta. Každá z týchto krajín môže zablokovať akékoľvek rozhodnutie OSN. Počet stálych i nestálych členov rady sa nezmenil od vzniku organizácie v roku 1945, hoci počet členov OSN sa odvtedy zoštvornásobil. Už roky sa diskutuje o tom, že Bezpečnostnú radu treba rozšíriť. Teraz, keď sa OSN chystá na zásadné reformy, dostávajú sa na svetlo aj rôzne predstavy členských krajín, ako by nová rada mala vyzerať.

Afrika chce viac
V pondelok v Londýne už po niekoľký raz rokovali krajiny tzv. skupiny G4 (Nemecko, Japonsko, India, Brazília) so zástupcami Africkej únie. Na reforme Bezpečnostnej rady sa im však nepodarilo dohodnúť.
Nemecko, Japonsko, India a Brazília požadujú, aby mali v rade stále kreslo. Samozrejme, že by chceli aj právo veta ako doterajší stáli členovia, od tejto požiadavky však nateraz upustili. Vo Valnom zhromaždení a hlavne v súčasnej Bezpečnostnej rade by takýto návrh určite neprešiel. Skupina G4 preto navrhuje, aby sa o pridelení práva veta začalo diskutovať až o pätnásť rokov. Okrem toho chce G4 rozšíriť radu o šesť nových nestálych členov. Celkovo by tak Bezpečnostná rada mala 25 členov.
Krajiny Africkej únie majú iné predstavy - chcú šesť stálych kresiel s právom veta, z toho dve pre čierny kontinent. Najvážnejšími kandidátmi sú Južná Afrika, Nigéria a Egypt. Ďalej chcú päť nestálych kresiel, z ktorých by dve tiež pripadli Afrike. Bezpečnostná rada by tak mala 26 členov. Stanoviská G4 i Africkej únie sa zatiaľ zdajú nezmieriteľné, bez dohody však neuspeje nikto. Nemecko, Japonsko, India a Brazília by chceli predložiť svoj návrh do Valného zhromaždenia ešte tento týždeň. Aby sa o ich pláne začalo oficiálne diskutovať, musia získať v 191-člennom zhromaždení 128 hlasov. A toľko bez 53 členov Africkej únie mať nebudú. Žiadať od súčasných stálych členov, aby dali právo veta aj ďalším krajinám, je však príliš odvážne a riskantné. Ani takýto návrh by nezískal dvojtretinovú podporu.

Protinávrh rivalov
Do debaty o reforme Bezpečnostnej rady minulý týždeň vstúpila iná skupina krajín. Argentína, Kanada, Kolumbia, Kostarika, Španielsko, Taliansko, Malta, Mexiko, Pakistan, Južná Kórea, Svätý Martin a Turecko vystupujú ako Spojenectvo pre dohodu. Väčšinou ide o regionálnych rivalov skupiny G4 - Taliansko žiarli na Nemecko, Pakistan na Indiu a Mexiko na Brazíliu. Spojenectvo pre dohodu chce Bezpečnostnú radu rozšíriť iba o desať nestálych členov.

Nechcú sa deliť o moc
Ambície krajín, ktoré sa chcú natrvalo usadiť v Bezpečnostnej rade, sa nepáčia súčasným stálym členom. Francúzsko a Veľká Británia podporujú ambície skupiny G4, zvyšní traja stáli členovia sú však k reforme rezervovanejší. Je to pochopiteľné. Čína ani Rusko nemajú záujem, aby výsadné postavenie získal niektorý z ich regionálnych rivalov. Ani Američania sa nechcú deliť o moc. Nedávno oznámili, že sú za rozšírenie rady o "asi dvoch" stálych členov, pričom jedným z nich by malo byť určite Japonsko. Spojené štáty chcú, aby Bezpečnostná rada mala maximálne dvadsať členov. Argumentujú tým, že už súčasných pätnásť členov ťažko hľadá zhodu, pri výrazne väčšom počte by sa kompromis hľadal ešte ťažšie. Takáto reforma by urobila Bezpečnostnú radu ešte ťažkopádnejšou ako je dnes.
Na stole sú aj dva návrhy generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana. Oba počítajú s 24 členmi - v prvom prípade by pribudli noví stáli členovia, v druhom by vznikli nové nestále členstvá, ktorých mandát by bol obnoviteľný po štyroch rokoch.
O rozšírení Bezpečnostnej rady i 159-bodovom návrhu na reformu OSN, budú svetoví lídri rokovať v septembri v New Yorku na Svetovom summite Spojených národov, ktorý sa uskutoční k 60. výročiu založenia organizácie.

Čo je to terorizmus?
Na septembrovom Svetovom summite Spojených národov sa bude v rámci reforiem debatovať aj o tom, či bude mať OSN jednotnú definíciu terorizmu. Tá je potrebná pre formulovanie ďalších politík organizácie i pre prijímanie rezolúcií v Bezpečnostnej rade. Projekt definície terorizmu bol roky v slepej uličke - tých, čo boli pre niektorých "teroristi", iné krajiny označovali za "bojovníkov za slobodu". Vzťahovalo sa to najmä na konflikt medzi Izraelom a Palestínčanmi. Dnes sa situácia vo svete zmenila. Predseda Valného zhromaždenia Jean Ping navrhuje takúto definíciu terorizmu: "Útočiť na civilistov a masakrovať ich nebude ospravedlniteľné alebo legitimizovateľné pod akoukoľvek zámienkou. Takéto akcie, s cieľom zastrašovať obyvateľstvo alebo nútiť vládu či medzinárodnú organizáciu, aby vykonala alebo nevykonala nejaký skutok, nebudú ospravedlniteľné žiadnym motívom a takýto akt je teroristickým činom."

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.