Pred 130 rokmi sa narodila Mata Hari, ktorú za života preslávil tanec a po smrti údajná špionáž. Exotická tanečnica, ktorá bez hanby odhaľovala svoje božské telo, bola milenkou mnohých mocných a osudovou ženou prvej svetovej vojny. Jej meno sa stalo symbolom pre zvodnú špiónku s tragickým koncom. Mata Hari pritom priniesla do Paríža orientálny tanec a urobila z neho umenie. O čo bola jej tanečná kariéra oslnivejšia, o to bol jej život kratší. Skončil sa na popravisku, keď mala 41 rokov. To, či bola skutočne špiónkou, je však ešte dnes zahalené tajomstvom.

Paríž jej ležal pri nohách
Margaretha Geertruida Zellová sa narodila 7. augusta 1876 v holandskom meste Leeuwarden. Jej otec bol klobučník, matka pochádzala z indonézskeho ostrova Jáva. Ako devätnásťročná vyštudovaná učiteľka sa vydala za kapitána holandskej koloniálnej armády. Do roku 1902 s ním žila na Jáve a na Sumatre, kde vystupovala ako tanečníčka. Manželstvo, v ktorom porodila syna a dcéru, však nebolo šťastné. Po smrti syna Margaretha opustila manžela aj dcéru a odišla do Paríža.
Francúzsku metropolu si doslova získala za jednu noc, keď začala vystupovať ako orientálna tanečníčka. V tom čase si začala hovoriť Mata Hari, čo znamená v malajskom jazyku slnko. Vysoká, nesmierne príťažlivá a navyše ochotná tancovať takmer nahá žala obrovský úspech nielen v Paríži, ale aj v ďalších mestách. Vystupovala ako domorodá žena z Jávy, ktorú od detstva zasvecovali do tajov tanca. Mata Hari rada flirtovala a striedanie partnerov jej nebolo cudzie. Mužov nepriťahovala jednoduchou krásou, ale skôr uhrančivým pohľadom. Mala vzťahy s francúzskymi, s ruskými a s nemeckými politikmi. Pre jej slabosť na uniformy skončilo v jej náručí desiatky vysokopostavených dôstojníkov.

Začiatok konca
Bohémsky život bol však začiatkom jej pádu. Počas prvej svetovej vojny sa jej vzťahy s mocnými zo znepriatelených krajín stali osudnými. Začalo sa o nej hovoriť ako o nebezpečnej kurtizáne, ktorá kuje pikle. Mata Hari ako občianka neutrálneho Holandska mohla aj počas vojny voľne cestovať. Milenka mnohých významných dôstojníkov sa zaplietla s tajnými službami na oboch stranách. Niektorí historici tvrdia, že spolupracovala s nemeckou aj s francúzskou rozviedkou. Francúzi ju čoskoro začali podozrievať, že je dvojitou agentkou a 13. februára 1917 ju v Paríži zatkli. Mata Hari sa priznala len k tomu, že odovzdala jednu neaktuálnu informáciu dôstojníkovi nemeckej tajnej služby.
Napriek tomu, že jej nikdy skutočne nedokázali špionážnu činnosť, napätá atmosféra vojny s čoraz väčším počtom obetí stačili na to, aby vojenský tribunál v Paríži odsúdil Matu Hari na trest smrti. Popravčia čata ju zastrelila 15. októbra 1917 vo vincenneskom lesíku pri Paríži. Zostala po nej len legenda, ktorú oživilo aj nezabudnuteľné stvárnenie Maty Hari Gretou Garbo vo filne z roku 1931.