Približne pol milióna protestujúcich zaplnilo v sobotu cez víkend ulice asi 150 francúzskych miest, aby protestovali proti novému vládnemu plánu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, známeho ako zákon o prvom zamestnaní. Ten pre ľudí do 26 rokov stanovuje dvojročnú výpovednú lehotu s tým, že zamestnávateľ môže týchto ľudí prepustiť bez udania dôvodu. Kritici preto vládny plán už premenovali na "Kleenexový kontrakt", keďže umožní vyhodiť mladého zamestnanca kedykoľvek tak, ako kus použitého papiera. V sobotu preto študenti a odborári vyzvali vládu a prezidenta, aby do 48 hodín (to znamená do dnešného večera) zákon stiahol, inak pohrozili generálnym štrajkom.
Všetky vekové kategórie
Len tretí raz za takmer štyri desaťročia (v roku 1968 a 1994) sa do protestov študentov zapojili aj pracujúci starších vekových kategórií. Tí sa k mladým ľuďom pripojili spolu s opozičnými komunistami a socialistami. Viacerých študentov v protestoch sprevádzali aj ich rodičia, ktorí dali najavo, že si neželajú, aby ich deti žili dva roky v neistote. Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky z minulého týždňa, ktorý zverejnila agentúra Reuters, je proti vládnemu návrhu asi 68 percent Francúzov, čo je rast oproti situácii spred dvoch týždňov o 13 percent. Na rozdiel od predchádzajúcich celonárodných protestov sa sobotňajšie zaobišli bez väčších problémov. Polícia zatkla do 100 ľudí, 12 študentov a sedem policajtov bolo zranených.
Nesúhlas podnikateľov
Komplikujúca sa situácia by mohla premiéra stáť šancu získať v budúcom roku prezidentský úrad. Zatiaľ pri ňom súčasný prezident Jacques Chirac stojí, no vstup odborov do konfliktu ho môže od ďalšej de Villepinovej podpory odradiť. Niektorí členovia vládneho Zväzu pre ľudové hnutie, ktorého je de Villepin členom, navrhli, aby sa vládny návrh zmiernil aspoň tým, že zamestnávatelia budú povinní udávať dôvod prepustenia a prepustení budú mať nárok na vyššiu podporu. Navyše, čo by premiér najmenej čakal, návrh nenadchol ani podnikateľov. Tí by boli radšej, keby sa uvoľnili súčasné nepružné zákony na pracovnom trhu a nevytváral sa špeciálny zákon len pre mladých.
Zákon pre prisťahovalcov
Dominique de Villepin však napriek poklesu popularity (v priebehu týždňa klesla o šesť na 37 percent) nemieni ustúpiť a je presvedčený, že zákon zvýši zamestnanosť medzi mladými. Paradoxne, problematický zákon o zamestnávaní mladých vypracovala vláda po predchádzajúcich obrovských protestoch mladých ľudí pred koncom minulého roka. Na vtedajšie násilnosti vyvolané najmä deťmi prisťahovalcov poukazovali niektorí analytici ako na dôsledok problémov tejto skupiny mladých zamestnať sa. Nepokoje poukázali hlavne na fakt, že deti prisťahovalcov, ktoré majú nižšie vzdelanie, sa len ťažko dostávajú k pracovným príležitostiam a podobne ako ich rodičia ostávajú väčšinu života na podpore.
Sociálny model zvyšuje pracovné náklady
Francúzsko v minulosti zvyklo poukazovať na svoj sociálny pracovný model ako na spravodlivejší v porovnaní s liberálnym modelom voľného najímania a prepúšťania zamestnancov, ktorý je typický pre americký a britský trh. V skutočnosti sa však ukázalo, že ochranársky model pracovného trhu môže viesť ešte skôr k rastu nezamestnanosti než model liberálny. Podľa OECD je sociálny model na trhu práce zodpovedný za jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v Európe medzi mladými do 25 rokov. Dosahuje okolo 20 percent z celkového počtu nezamestnaných. Celková nezamestnanosť sa tiež pohybuje na vyššej hranici spomedzi západných štátov, a to takmer 10 percent.
Doterajšie francúzske pracovné zákony totiž neumožňujú firmám jednoducho prepustiť zamestnanca, a keď tak už urobia, musia mu vyplatiť vysoké odstupné. Firmy tak nerady prijímajú nových ľudí a ak, tak len obmedzený počet. Pri terajšom modeli si je totiž zamestnanec istý, že ho nemôžu ľahko prepustiť a nie je nútený podávať maximálny výkon. V takomto systéme na menej vzdelaných ľudí, kam patria najmä tí z rodín imigrantov, nezostáva miesto. Nezamestnanosť medzi nimi dosahuje okolo 35 až 40 percent.
Na spružnenie trhu však nebude stačiť len zákon o zamestnávaní mladých, ale nevyhnutná bude aj zmena pri minimálnej mzde. Tá dosahuje podľa WSJE približne 1 000 eur, čo je asi 60 percent priemernej hodnoty. Pre nekvalifikovaného zamestnanca príliš veľa. Výsledkom podľa OECD je, že náklady na zamestnancov často presahujú ich produktivitu.