Na Blízkom východe si v priebehu mesiaca podávali kľučky od dverí americkí predstavitelia, počnúc emisármi a poradcami vlády pre Blízky východ a končiac ministerkou zahraničných vecí Condoleezzou Riceovou. Dnes je v oblasti vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana. Zámer je jasný: povzbudiť (slovne a USA aj štedro finančne) Izrael, aby sa skutočne stiahol z okupovaných území začiatkom augusta, a palestínsku vládu zasa, aby bola schopná prevziať na danom území bezpečnosť do svojich rúk. "Sme milo prekvapení, že sa (prezident) Mahmúd Abbás stretol s viacerými ministrami z našej vlády, aby im vysvetlil pozície Palestínčanov," uviedol pre denník Haarec zdroj blízky izraelskej vláde. Hoci to vyzerá, že sa hlavní aktéri konečne dopracujú k plneniu záväzkov vychádzajúcich z medzinárodných dokumentov, celkom tak to nie. "Nehovoríme, že sa nestiahneme. Ale zároveň si vyhradzujeme právo vrátiť sa tam, ak by to ohrozovalo bezpečnosť Izraela," vysvetlil postoj izraelskej vlády minister obrany Šaul Mofaz. Ako dodal, zo západného brehu sa Izrael vojensky úplne nestiahne, pretože "ide o strategické údolie".

Stimul pre osadníkov
Izrael by mal presne o mesiac odštartovať evakuáciu domov 8 500 nezákonných osadníkov (asi 1 900 rodín), ktorí sa v oblastiach pásma Gazy a západného brehu Jordánu usadili ešte po vojne v roku 1967. Mierové plány - od dohody z Osla cez Ženevskú iniciatívu až po tzv. cestovnú mapu - až doteraz stroskotávali na izraelskom nie. Izraelčania totiž používali starý osmanský zákon, na základe ktorého môže byť súkromná pôda neobrábaná počas troch rokov vyvlastnená štátom. Keďže z pôvodných palestínskych obyvateľov sa stali vyhnanci, od roku 1967 Izrael zhabal asi 60 percent pôdy západného brehu a vybudoval tam 135 osád, kam presídlil približne 400-tisíc osadníkov. Osadníkom sa dnes do nehostinných oblastí Galiley a Negevu odísť nechce. Svedčí o tom aj trojdňová protestná kampaň naplánovaná na začiatok budúceho týždňa. Tel Aviv pritom požiadal, aby Spojené štáty finančne uhradili izraelský odchod z 21 osád v Gaze a štyroch zo západného brehu. Z ich pomoci 2,2 miliardy dolárov by sa tretina využila na posilnenie izraelských bezpečnostných zložiek a dve tretiny pôjdu osadníkom na zlepšenie infraštruktúry v ich nových domovoch.

Rozhýbanie obchodu
Podobný stimul by sa žiadal aj pre Palestínčanov. Hoci na záver minulotýždňového summitu siedmich priemyselne najvyspelejších štátov sveta a Ruska (G8) sa hovorilo aj o pomoci Palestínčanom, podobne štedré vrecko si Spojené štáty nepripravili. K dispozícii totiž majú len 50 miliónov dolárov priamej pomoci, čo je asi desatina z toho, čo v skutočnosti Palestínčania potrebujú. A zďaleka nejde len o priamu pomoc. Ak má raz na nehostinnom území oklieštenom ešte aj izraelským oplotením vzniknúť štát, musia sem už teraz prúdiť investície a rozhýbať sa obchod s Európskou úniou či USA. Na územiach je asi 63-percentná nezamestnanosť a vyše polovice obyvateľov závisí od medzinárodnej pomoci. Od návštevy Javiera Solanu v oblasti sa preto zrejme bude očakávať aj to, ako sa po jednostrannom izraelskom stiahnutí bude riešiť bezpečnosť. Ako sa zaručí napríklad ochrana hranice medzi Gazou a Egyptom, aby sa predišlo nelegálnemu prieniku zbraní či teroristov, ako sa bude riešiť medzinárodné postavenie Gazy a nezanedbateľnou otázkou by malo byť aj to, či EÚ a OSN potvrdia izraelské stiahnutie (ako to bolo v prípade Libanonu). V budúcnosti by sa tak predišlo možnej reokupácii.
Horúcou témou by malo byť aj spomínané 650 kilometrov dlhé izraelské oplotenie, ktoré v budúcnosti z nového palestínskeho štátu urobí patchwork. Terajšia cena za izraelské stiahnutie sa z Gazy je pritom pre Palestínčanov o to vyššia, že vláda v Tel Avive definitívne odklepla vybudovanie múru aj vo východnom Jeruzaleme. Ten mal byť podľa medzinárodných dohôd z Osla hlavným mestom budúceho palestínskeho štátu. Múr nielenže skomplikuje tamojším Palestínčanom život, ale z vyše 200 000 obyvateľov ukrojí štvrtinu. Hoci sa dajú chápať argumenty o potrebe chrániť sa pred terorizmom, faktom je, že v záverečných rokovaniach sa má podľa dohôd z Osla brať pri určovaní štatútu mesta do úvahy najmä počet obyvateľov...