Najlepšie sa majú deti v Holandsku. Majú dostatok peňazí, dobrú zdravotnú starostlivosť, rodičia sa o ne vzorne starajú, majú veľa priateľov, vzdelávajú sa. Jednoducho, sú spokojné so svojím životom.
Krajina sa tak dostala na čelo rebríčka 21 krajín, v ktorom Detský fond OSN zhodnotil postavenie detí v spoločnosti. Hneď za Holandskom sa najlepšie majú deti v Škandinávii.
Zaujímavé je, že najhoršie z týchto krajín obstáli Spojené štáty a Veľká Británia. O našich deťoch sme sa veľa nedozvedeli.
Slovensko nie je v hre
Rímske výskumné centrum UNICEF sa zameralo na krajiny, ktoré sú členmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Mnohé z krajín vrátane Slovenska sa však do prieskumu nedostali. Dôvodom bol nedostatok informácií. "Problém je v tom, že štátna správa sa nevenuje dostatočne sledovaniu detí na Slovensku," vysvetlila pre HN Tatiana Maková z UNICEF Slovensko.
Deti zo susedného Česka skončili na 15. mieste. Dievčatá a chlapci u našich susedov bodovali najmä v kategóriách o zdraví, vzdelávaní a správaní. Už horšie to bolo v otázkach materiálneho zabezpečenia detí a úplne zlé vo vzťahoch v rodine a s vrstovníkmi.
"Predpokladám, že naše deti na tom môžu byť ešte horšie," myslí si sociologička Zuzana Kusá. V našich pomeroch je podľa nej medzi deťmi veľké napätie medzi tým, čo chcú a čo môžu mať.
Briti sú na konci
Veľká Británia uzatvára rebríček skúmaných krajín. Na výsledky naozaj nemôže byť hrdá. Britský minister sociálnych vecí Jim Murphy však svoju krajinu obhajuje a tvrdí, že štúdia používa staré dáta. "Vidno, že niektoré čísla sú staré sedem, osem rokov," uviedol Murphy.
Cieľom štúdie je podľa tvorcov prinútiť jednotlivé krajiny, aby viac sledovali svoje deti a ich podmienky k životu. A výsledky majú ukázať, či treba prijať nejaké opatrenia. "Pravdivým meradlom úrovne národa je to, ako sa vie dobre postarať o svoje deti," tvrdia výskumníci. Je to už siedma štúdia tohto typu, tentoraz však obsahuje aj odborný prieskum priamo medzi deťmi.
Autori sa tiež zhodli na tom, že neexistuje žiadna výrazná súvislosť medzi situáciou detí a výškou hrubého domáceho produktu na obyvateľa. Pripúšťajú však, že vzhľadom na rozdielne získavanie informácií a inú kultúru jednotlivých krajín nemusia byť výsledky vždy úplne porovnateľné.