V hercovi s čiernymi fúzikmi, ktorý vstupuje na scénu zaplnenú pochodujúcimi vojakmi, nemožno nespoznať obraz Adolfa Hitlera. Muzikál Producenti je slávny na Broadwayi, v Londýne i Toronte a v posledných dňoch získava veľký úspech tiež v Tel Avive. V tamojšom divadle Cameri každý večer vystupuje 80 hebrejsky spievajúcich hercov. Hľadisko býva zaplnené do posledného z 920 sedadiel. Ľudia, z ktorých mnohí pochádzajú z rodín zdecimovaných nacistami, sa bavia radovánkami vodcu a neprekážajú im kostýmy, v ktorých prevládajú hnedé košele s hákovými krížmi.
Autor Mel Brooks asi nečakal, že k telavivským pôvodne niekoľkým plánovaným reprízam pribudne sto ďalších. "Ak existuje na svete miesto, ktoré má nárok robiť si z Hitlera žarty, potom je to práve tu. V rozhlase už hrajú Wagnerovu hudbu a televízia takmer každý večer vysiela dokumenty o holokauste, tak prečo nie Producenti?" hovorí režisér hebrejskej verzie Mikah Lenesohn.
Hoci niektorí uvedenie muzikálu v Izraeli považujú za nechutné, predstaviteľ hlavnej úlohy Icak Cohen zdôrazňuje, že predstavenie nezľahčuje udalosti 2. svetovej vojny. "V Producentoch sa robia žarty zo všetkých -- zo starých žien, z homosexuálov, blondín, zo Židov, z producentov i nacistov. Ja zosmiešňujem Hitlera. Vyzerám ako mimoriadne veľký Hitler, ako Hitler vykŕmený v McDonalde," hovorí pred zrkadlom v šatni urastený Cohen.
Vedenie divadla Cameri sa snažilo získať práva na uvedenie Producentov dlhý čas. Podarilo sa to až vlani. Manažér Noam Semel pripúšťa, že hoci je "židovské publikum kultivované", na skúškach urobili niektoré zmeny oproti pôvodnej podobe, aby predstavenie ľudí zbytočne nedráždilo. Napríklad, keď postavy Bialystock a Bloom vyslovia slovo Hitler, odpľujú si a vyrieknu starú hebrejskú kliatbu "Nech je jeho meno vymazané". Oproti broadwayskej verzii sú zvýraznené urážky nacistov.
Divadlo bolo pripravené na protesty verejnosti, nič sa však nestalo. Niektorí diváci však neodchádzajú z tohto predstavenia divadla Cameri nadšení. Šanan Landau a jeho manželka Rachel utiekli z Nemecka v roku 1933, keď sa Hitler dostal k moci. Manželský pár dnešných osemdesiatnikov si myslí, že niektorí ich priatelia by sa na predstavení necítili dobre. "Pre ľudí, ktorí trpeli v koncentračných táboroch alebo počas vojny stratili príbuzných, by to bolo príliš silné," hovorí Landau, aj keď on osobne pobúrený nie je. "Sú to udalosti staré viac než 60 rokov, ale pre niektorých to stále nie je dosť na to, aby ich prekonali," dodáva jeho žena. Päťdesatjedenročný Rutz Aknin považuje fakt, že sa Producenti hrajú v Tel Avive, za významný ukazovateľ spoločenského vývoja: "Povzbudzuje nás, keď sa dokážeme smiať Hitlerovi. Dokazuje to, že sme prežili."