Militantné hnutie Hamas, ktoré vyhralo nedávne palestínske voľby, včera špecifikovalo podmienky, za akých je ochotné dodržiavať dlhoročné prímerie s Izraelom. Patrí medzi ne stiahnutie sa Izraela z území, ktoré obsadil ešte počas vojny v roku 1967 a prepustenie väznených Palestínčanov. "Chceme vytvoriť vlastný štát na území, ktoré Izrael v roku 1967 obsadil. Sme pripravení uzavrieť dlhodobé prímerie," vyhlásil jeden zo zakladateľov Hamasu Mahmúd Zahhár. Hoci z väčšiny sa Izrael stiahol, alebo je pripravený stiahnuť sa, vylúčil už, že sa vzdá strategického územia Západného brehu.
Zahhár naznačil, že Hamas uzná Izrael len vtedy, keď označí svoje oficiálne hranice. Nebude však brániť palestínskemu prezidentovi Mahmúdovi Abbásovi v mierových rokovaniach s Izraelom.

Peniaze nebudú
Na návšteve Izraela je v súčasnosti nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá sa oddelene stretla s najvyšším izraelským aj palestínskym vedením. Stretnutie s predstaviteľmi Hamasu vopred odmietla. "Mahmúd Abbás by mal využiť svoje postavenie a prinútiť radikálne hnutie Hamas uznať Izrael a vzdať sa násilia," povedala Merkelová. Podľa nej nemôže Hamas počítať s finančnou ani morálnou podporou únie, pokým sa nevzdá násilia a neprijme mierové podmienky.
Pomoc spochybnila včera aj Rada ministrov zahraničných vecí EÚ, ktorá - podobne ako USA - vedie Hamas na zozname teroristických skupín.
"Nemôžete mať súčasne násilie aj demokraciu," zdôvodnil postoj únie britský minister zahraničných vecí Jack Straw. "Neželáme si kolabujúcu Palestínsku samosprávu, no taktiež musíme dbať na istý štandard. Rozhodne je teraz na ťahu Hamas," dodala vysoká komisárka EÚ pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrerová-Waldnerová.

Hamas vysvetľuje
Hamas včera úniu vyzval, aby pomoc nezastavovala. Člen libanonského vedenia Hamasu Muhammad Nazzal to zdôvodnil tým, že zastavenie pomoci by bolo trestom nie pre Hamas, ale pre palestínsky ľud. "Pomoc bude využitá na vyplatenie miezd, zabezpečenie každodenného života Palestínčanov a na infraštruktúru," povedal ďalší z predstaviteľov Ismaíl Haníja. Podľa neho ich Hamas nezneužije na financovanie násilia. Izrael medzitým pozastavil výplatu januárových colných poplatkov z palestínskeho importu. Premiér Ehud Olmert spresnil, že ide o sumu 200 miliónov šekelov.
Washington včera po rokovaní tzv. blízkovýchodného kvarteta zloženého z OSN, USA, EÚ a Ruska oznámil, že pokiaľ sa Hamas nevzdá zbraní, USA nebudú poskytovať Palestíne finančné prostriedky. Podľa šéfky americkej diplomacie Condoleezzy Riceovej bude humanitárna pomoc pre Palestínčanov posudzovaná "individuálne". Riceová uviedla, že Spojené štáty by pokračovali vo finančnej podpore, ak by vládu zostavovalo úradujúce hnutie Fatah palestínskeho lídra Mahmúda Abbása. "Prehodnotíme všetky naše programy pomoci, avšak nebudeme financovať takúto organizáciu len preto, že je vo vláde," povedala Riceová.

Účinná zbraň
Analytik z centra pre strategické štúdie pre oblasť Perzského zálivu Mustafá Allání tvrdí, že sa finančná pomoc stane účinnou zbraňou. Môže sa nimi postupne dosiahnuť zmena ideológie Hamasu. Cez peniaze môžu na Hamas vyvíjať tlak aj arabskí darcovia, ktorí na rozdiel od neho Izrael uznali a budú to chcieť aj od militantného hnutia. Pravdou však podľa Alláního je aj to, že ak únia a medzinárodné spoločenstvo odmietnu dať Palestínčanom pomoc, môže sa Hamas obrátiť na ďalšie militantné hnutia v oblasti, čo by bola pre mierový proces katastrofa.

Finančná pomoc
Do Palestíny ročne prúdi asi miliarda dolárov. Únia v minulom roku vyčlenila Palestínskej samospráve 280 miliónov eur, na tento rok plánovala poskytnúť 250 miliónov eur. Americká vláda poskytla minulý rok Palestínčanom 70 miliónov dolárov. Okrem toho, Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (USAID) dotovaná federálnou vládou prostredníctvom humanitárnych programov tam prerozdelila 225 miliónov dolárov a ďalších 88 miliónov dolárov bolo určených na pomoc pre utečencov. Izrael každý mesiac vypláca Palestínskej samospráve 54 miliónov eur. Peniaze pochádzajú z daní Palestínčanov pracujúcich v Izraeli a z colných poplatkov na Izraelom kontrolovaných hraničných priechodoch. Ak medzinárodné spoločenstvo prestane dotovať samosprávu, finančný tok by úplne nevyschol. Palestínčanom by ďalej prúdili peniaze z rôznych islamských nadácií a mimovládnych organizácií, ktoré sympatizujú s Hamasom. V pomoci by pokračoval pravdepodobne aj Irán. Otázne je, či by sa pre nesúhlas USA rozhodli financovať Palestínčanov obvyklí darcovia Saudská Arábia, Katar a Kuvajt, ktorí sú zároveň americkými spojencami. Palestínska samospráva potrebuje ročne približne 1,6 miliardy dolárov. Osem najbohatších krajín sveta vlani prisľúbilo Palestínčanom investície za viac ako deväť miliárd dolárov v nasledujúcich troch rokoch.