Nemeckému krízového štábu, ktorý má na starosti prípad unesenej archeologičky Susanny Osthoffovej, sa ani po troch týždňoch nepodarilo nadviazať kontakt s únoscami. Predseda ústrednej rady moslimov v Nemecku Nadeem Elyas chce preto odletieť do Iraku sám a nájsť informátorov priamo na mieste. V krajnom prípade je pripravený ponúknuť sa páchateľom za rukojemníka výmenou za archeologičku. Celý plán má však jednu chybičku -- nikto nevie, na koho sa obrátiť a kde hľadať pomoc, únoscovia totiž vytrvalo mlčia.
Gerhard Schröder zvolil inú cestu, aby ich našiel. Dohodol sa s televíznou stanicou al Džazíra, ktorá potom odvysielala jeho osobné posolstvo neznámym mužom. Výzva bývalého nemeckého politika bola štátnická a apelatívna: "Odvolávam sa na vašu ľudskosť a milosrdnosť, prepustite Susannu Osthoffovú i jej šoféra!" V pozadí záberu viali nemecké zástavy. Pre nemecké publikum šlo o novinku. Je bežné, že na únoscov apelujú rodinní príslušníci obetí -- ale výzva politika, doterajšieho kancelára? Isté je, že jeho slovám nechýbala dramatickosť.
Podľa Kaia Hirschmanna z essenského Ústavu pre výskum terorizmu nemecká tajná služba disponuje v arabskom svete tradične dobrými kontaktmi. V tomto prípade však ani tie nepomáhajú.
Schröder konal po dohode s rodinou Osthoffovej a vystúpenie pred kamerou konzultoval i s novou kancelárkou Angelou Merkelovou. Fakt, že si vybral katarskú televíznu stanicu al Džazíra, nie je náhodný. Jej vysielanie je totiž v arabských krajinách mimoriadne populárne a vďaka veľkému dosahu vysielačov i široko sledované. Odhaduje sa, že program prijíma až tridsať miliónov rodín v rôznych arabských krajinách, pričom netreba zabúdať, že jedna rodina má nezriedka i osem či desať členov. "Pokiaľ ide o dosah a dôveryhodnosť, je al Džazíra najlepšou možnosťou, ako na seba upozorniť," tvrdí vedúci jej berlínskeho štúdia Achtam Suliman. Irackým úradom sa však v lete 2004 nepáčilo, že stanica vysielala aj vyhlásenia vodcov irackého odboja, a tak zavreli jej kanceláriu v Bagdade. Tvrdili, že vysielanie al Džazíry podporuje násilie proti zahraničným vojakom v Iraku.
"I al Džazíra prešla, samozrejme, istým vývojom za deväť rokov existencie," hovorí Suliman. "Dnes už nevysielame celé videonahrávky únoscov, ale len tie sekvencie z nich, ktoré neurážajú ľudskú dôstojnosť unesených osôb."
Ako je známe, vlani zverejnila al Džazíra videonahrávku, na ktorej irackí únoscovia oznámili, že sťatím hlavy popravili tridsaťtriročného juhokórejského občana Kima Suna-ila. Neskôr stanica odvysielala aj obrazové svedectvo tohto činu. Podobne sa o šok postarali aj informácie o unesenom a neskôr popravenom Američanovi Nicholasovi Bergovi. Tento prípad zapríčinil, že televízne stanice začali byť v spravodajstve o únosoch zdržanlivejšie. Napríklad nemecká televízna stanica ARD odvysielala len nepohyblivý záber, keď únoscovia po prvýkrát -- a zatiaľ aj posledný -- ukázali, že majú v rukách Osthoffovú i jej šoféra. (hn/gaf)