Európa by mala priťahovať aspoň toľko špičkových vedcov ako futbalistov do svojich najlepších klubov, vyhlásil šéf Európskej komisie José Manuel Barroso. Pomôcť by v tom mal Európsky technologický inštitút.
Podľa Barrosa je síce momentálne na starom kontinente zopár veľmi dobrých univerzít, ale súťažia skôr na národnej úrovni a žiadna z nich nepracuje pre Európu ako celok. Výskumnej činnosti sa venuje takmer dvetisíc európskych univerzít, ktoré sa musia podeliť asi o tretinu nižšie štátne dotácie ako viac koncentrované americké školstvo.
Nový inštitút by mal preto prepojiť existujúce výskumné centrá, a tiež podporiť ich spoluprácu s firmami, hlavne pri projektoch v oblasti energie a životného prostredia, informatiky a nanotechnológie.
Brusel verí, že takýto model by prilákal viac zdrojov zo súkromného sektora na podporu vedy ako doteraz, pričom pochvalne sa už o myšlienke vyjadril šéf Microsoftu Bill Gates, ale aj fínska Nokia či talianski výrobcovia pneumatík Pirelli.
Naopak, akademická obec na niektorých vrcholných univerzitách neskrýva obavy, že navrhovaný inštitút presmeruje aj tak minimálne verejné zdroje z doteraz úspešných aktivít do nových projektov.
"Pre najlepšie univerzity nie je tento plán až takým prínosom, ale tak veľa ich v Európe nemáme," hovorí komisár pre školstvo a vedu Ján Figeľ.
V rebríčku najlepších univerzít momentálne bezkonkurenčne vedú Spojené štáty, zatiaľ čo v prvej desiatke dominujú z európskych škôl iba Cambridge (3. miesto) a Oxford (8. miesto), a v hornej stovke je celkovo 20 univerzít z EÚ.
Na rozdiel od amerického Massachusettského technologického inštitútu bude európsky inštitút skôr akýmsi virtuálnym centrom, zloženým zo správnej rady a desiatich "vedomostných spoločenstiev", roztrúsených po celej únii. Brusel dúfa, že do týchto výskumných buniek pritiahne najlepších študentov a vedcov, ktorí budú spolupracovať s vedúcimi podnikmi, a práve toto praktické zameranie ho zvýhodní oproti tradičným univerzitám.
Ročný rozpočet inštitútu by sa mal vyšplhať na stovky miliónov eur z verejných zdrojov. Po plnom rozbehnutí projektov a zapojení súkromného sektora by mohol dosiahnuť až jednu miliardu eur.
"Určite neplánujeme vytvoriť ďalšiu inštitúciu, ktorá by žila iba z peňazí únie, ide hlavne o to, aby na projekty, do ktorých sa inštitút pustí, prispievali hlavne samotné firmy," vysvetľuje komisár Figeľ.
Okrem rozpočtu zostáva nejasné aj sídlo budúceho inštitútu.
Záujem oň doteraz prejavili Česi, Poliaci a Maďari. Praha sa dokonca so Slovenskom neformálne dohodla na podpore kandidatúry Brna ako jeho sídla, výmenou za český hlas v prospech umiestnenia rodového inštitútu do Bratislavy.
Niektorí europoslanci prišli s nápadom, že by technologický inštitút mohol nájsť domov v štrasburskom sídle Európskeho parlamentu, a tým by sa ukončilo ich pravidelné sťahovanie z Bruselu na plenárne schôdze. Podľa Figeľa je to však vzhľadom na plánovanú štruktúru inštitútu nereálna predstava.