Nemecko a Rakúsko sa už vraj dohodli, že do roku 2009 predĺžia prechodné obdobie na obmedzenie voľného pohybu osôb, napísal nemecký denník Märkische Oderzeitung. Podľa denníka sa na predĺžení včera dohodli ministri práce a sociálnych vecí oboch krajín Franz Müntefering a Martin Bartenstein. S tým, že Nemecko a Rakúsko obmedzia na ďalšie tri roky prístup pracovnej sily z nových krajín, sa počíta. Nemeckí politici už dávnejšie potvrdzovali, že budú chcieť využiť celé sedemročné prechodné obdobie a súčasný nemecký kabinet sa k tomu zaviazal aj v koaličnej zmluve. Podľa Bartensteina potrebujú obe krajiny predĺženie, aby mohli vzdorovať tlaku pracovnej sily nováčikov na národné trhy. Nemecké odbory podľa denníka dohodu privítali.

Spor v komisii
Citlivá otázka otvorenia pracovných trhov rozdelila aj Európsku komisiu. Tá pripravuje správu, ktorá by mala zhodnotiť vplyv otvorenia, respektíve neotvorenia trhov a zároveň by mala pomôcť krajinám sa rozhodnúť, či reštrikcie uvoľnia. Štúdia, ktorá má byť zverejnená 7. februára, by mala oceniť prínos voľného pohybu pracovníkov s tým, že sa tak darí napĺňať ťažko obsaditeľné pracovné pozície. Takýto tón správy, ktorej návrh prezentoval český komisár Vladimir Špidla, vyvolal roztržku medzi rakúskou komisárkou Benitou Ferrerovou Waldnerovou a jej poľskou kolegyňou Danutou Hübnerovou. Kým prvá vedie tábor krajín, ktoré otvorenie pracovného trhu odmietajú, druhá bojuje za uvoľnenie reštrikcií. "Pohádali sa do krvi," citovala v tejto súvislosti nemenovaný zdroj blízky komisii poľská agentúra PAP.
Podľa Špidlovej hovorkyne citovanej denníkom Times, "členské krajiny, ktoré svoj trh otvorili, z toho veľmi profitovali. Niet o tom pochýb. Veľká Británia, Švédsko a Írsko to potvrdzujú - prácu ich ľuďom nikto neberie."

Výhody či nevýhody?
V súčasnosti len Veľká Británia, Írsko a Švédsko plne otvorili svoje pracovné trhy pracovníkom z nových členských krajín. Otvoriť by ich v máji podľa predbežných správ mohlo aj Fínsko, Španielsko a Portugalsko. Akokoľvek, v roku 2011 tak budú musieť urobiť všetky krajiny.
V Británii je príchod pracovnej sily z východu vnímaný skôr ako úspech. Väčšina ekonómov sa domnieva, že zahraniční pracovníci pomohli ekonomickému rastu, i keď sa nájdu aj takí, ktorí v tejto súvislosti hovoria o zvýšení nezamestnanosti.
Oponenti otvorených hraníc argumentujú najmä tým, že krajiny, ktoré nezaviedli obmedzenia, mali vyšší prílev ako sa očakávalo. Britská vláda predpokladala prílev od 5- do 13-tisíc pracovníkov, avšak len prvý rok ich prišlo 175-tisíc. Väčšina západoeurópskych krajín pustila na svoj trh len hŕstku východoeurópskych pracovníkov. Francúzsko vystavilo len 875 pracovných povolení pre poľských pracovníkov, Grécko 580. Írsko prijalo 85-tisíc a Švédsko 22-tisíc pracovníkov z východnej Európy.

Mobilizácia V4
Aj europoslanci sa rozhodli zapojiť do diskusie o tejto citlivej otázke. Socialisti z piatich stredoeurópskych krajín sa rozhodli zozbierať podpisy pod výzvu na ich otvorenie. "Nejde o deklaráciu pre deklaráciu. Snažíme sa priviesť rakúske predsedníctvo k debate a prispieť k tomu, aby v máji čo najviac krajín otvorilo svoj trh," povedal český europoslanec Libor Rouček, ktorý návrh pripravil spolu s kolegami z Poľska, Maďarska, zo Slovenska a Slovinska. Teraz potrebujú získať najmenej 367 podpisov, aby sa deklarácia stala dokumentom Európskeho parlamentu. Podľa maďarského socialistu Csaby Tabajdiho má iniciatíva podporiť aj Špidlu v súboji s rakúskou kolegyňou o vyznenie správy komisie. "Je už jasné, že tu nie je žiadna masívna migrácia, ani sociálny dumping," zdôraznil Tabajdi. "Nejde o žiadnu milosť, ale o zásadu nediskriminácie a rovného zaobchádzania. Voľný pohyb je aj podmienkou východiska z ekonomickej krízy väčšiny krajín únie," dodal Tabajdi.