"Je hyperaktívny, ambiciózny, je to vorkoholik, nikdy neodpočíva," tvrdí Anita Hausserová z francúzskeho rádia LCI, ktorá napísala životopis o Nicolasovi Sarkozym. Nový "Napoleon", ako ho Francúzi zvyknú prezývať, sa dostal do ich povedomia ako razantný reformátor, ktorý nastolil v úrade ministra vnútra prísny postup proti prisťahovalcom a zaznamenal úspechy v boji o bezpečnejšie Francúzsko.
Svojím nekompromisným postojom, často samoľúbym štýlom a drsnou rétorikou mnohokrát poštval proti sebe časť krajiny, na druhej strane aj jeho odporcovia oceňujú Sarkozyho politické kvality.
Syn maďarského šľachtica a francúzskej matky gréckeho židovského pôvodu sa po prvý raz zviditeľnil, keď mal 28 rokov. Vtedy ako starosta vplyvnej parížskej štvrte Neuilly-sur-Seine hrdinsky zvládol vyjednávania s násilníkom, ktorý obsadil tamojšiu škôlku a vyhrážal sa, že ju vyhodí do vzduchu.
"Sarkovi" sa podarilo s mužom, ktorého neskôr polícia zastrelila, vyjednať prepustenie jedného dieťaťa.
Najväčšiu "slávu" na politickom nebi mu prinieslo nové milénium. Najskôr v mene svojho receptu "nulovej tolerancie" v kresle ministra vnútra od mája 2002 do apríla 2004 doslova zatočil s drobnou kriminalitou a bojoval proti antisemitizmu. Po krátkej pauze vo funkcii ministra financií sa v júli 2005 opäť stal šéfom rezortu vnútra. Toto obdobie mnohí analytici označujú za zrejme najvýraznejšie v histórii Francúzska. Sarkozy totiž zvýšil počet policajtov najmä na parížskych predmestiach, sprísnil pravidlá a tresty za dopravné priestupky a začal tvrdý boj proti kriminalite v uliciach. Rovnako tvrdé boli jeho opatrenia na odstránenie ilegálneho prisťahovalectva -- vrátane deportácií. Na druhej strane bol za to, aby schopní imigranti mali svoje miesto vo francúzskej spoločnosti.
Tieto kroky vyniesli Sarkozyho do čela preferencií verejnej mienky, ale metóda "tvrdej ruky" vyvolala aj vlnu nevôle pre údajné porušovanie ľudských práv imigrantov. Ako minister vnútra za vlády Dominiqua De Villepina zanechal za sebou kontroverzné dedičstvo. Pri rozsiahlych pouličných nepokojoch nazval imigrantov luzou a zberbou a vyzval ich, aby odišli, ak sa im vo Francúzsku nepáči.