Zatiaľ čo premiér bráni svoje stanovisko najmä pred útokmi zo strany opozičných ľudovcov, ktorí návrh považujú za "zradu mŕtvych", médiá sa začínajú zamýšľať nad ďalšou budúcnosťou Španielska ako unitárneho štátu.

Ľudovci ostro proti
"Dnes dal demokratický parlament reprezentujúci národnú suverenitu hnutiu ETA titul politický vyjednávač," komentoval parlamentné hlasovanie líder Ľudovej strany Mariano Rajoy. Práve jeho poslanci boli jediní, ktorí hlasovali proti vládnemu návrhu. Zvyšok parlamentu vyslovil španielskemu premiérovi jasnú podporu. "Zapatero si musí vybrať, či chce s teroristami skoncovať alebo s nimi paktovať," ešte viac vyostril vzťahy medzi oboma tábormi hovorca ľudovcov Eduardo Zaplana. Premiér argumentoval, že práve dialóg je cesta, ako dospieť po 37 rokoch k mieru.
Predpokladá sa, že ak ETA prijme ponuku španielskej vlády, rokovania sa budú zaoberať najmä otázkou väznenia stoviek jej členov. Ich možné oslobodenie by vyvolalo veľký odpor najmä zo strany pozostalých po obetiach teroristických útokov. Tí, prítomní aj počas rozpravy v parlamente, ostro odsúdili postup vlády ako "pokrytectvo a nechutnú ignoráciu".
Otázne je, či nastal ten správny čas na "mierové rozhovory." Aj keď ETA je v súčasnosti stále aktívna (posledný teroristický útok sa odohral dva dni pred hlasovaním v parlamente a vyžiadal si troch zranených), od smrti poslednej obete baskických separatistov prešli už dva roky. "Zastávam názor, že je to trochu predčasné a skôr zbožné želanie," povedal pre Reuters Antonio Elorza, autor publikácie Dejiny ETA. Jeho názor nepriamo potvrdila aj španielska polícia: podľa nej nič nenasvedčuje tomu, že by sa baskickí separatisti chystali zložiť zbrane.

Alternatíva - federácia?
Požiadavky ETA na vznik samostatného štátu, ktorý by okrem súčasného územia Baskickej autonómie zaberal aj španielsku provinciu Navarro a časť juhozápadného Francúzska, podporuje len minimum Baskov. Vysoké percento z nich však požaduje väčšiu nezávislosť od Madridu. O niečo podobné sa snaží aj predseda autonómnej baskickej vlády Juan José Ibarretxe: jeho plán s rozšírením kompetencií pre Baskicko, ktoré by sa malo stať štátom pridruženým k Španielsku s vlastným súdnym systémom či priamym zastúpením v orgánoch EÚ, španielsky parlament vo februári odmietol. Pravda, separatistické požiadavky Ibarretxeho boli nadsadené najmä s cieľom povzbudenia radikálnych separatistov, aby zložili zbrane. Ak tak ETA po Zapaterovej výzve na rokovania urobí, mohol by požiadavky zmierniť a tým zreálniť ich naplnenie. Premiér Zapatero sa totiž na stretnutú s Ibarretxem začiatkom mája vyjadril, že "Španielsko je v zásade pripravené dať Baskom väčšiu autonómiu", čo však podmienil politickým konsenzom.
Baskicko nie je jediný región zo sedemnástich autonómnych oblastí, ktorý žiada od Madridu väčšie právomoci. Medzi ďalších silných nepriateľov centralizmu patrí Katalánsko. Tento bohatý región je nespokojný s tým, že ním zarobené peniaze často plátajú rozpočtové diery chudobných častí najmä na západe krajiny a pýta od Madridu väčšiu mieru samosprávy. Podobné tlaky regiónov by mohli viesť až k zmene vnútorného usporiadania krajiny. Podľa španielskej tlače sa musí Španielsko raz a navždy pozrieť na federatívny štát ako na jednu z alternatív budúcnosti krajiny. "Je načase, aby sa Španielsko prestalo báť slova federácia... Niečo, čo musí fungovať v Európe, by mohlo aj v našej krajine," napísal denník El País.