"Sme zhrození, že Turci - žobráci - sa plazia, len aby sa dostali do Európy, kde ich väčšina ľudí aj tak nechce," hovorí napríklad Chalíd al Maeena, vydavateľ vplyvných saudskoarabských novín Arab News, vychádzajúcich v angličtine. Podľa neho mnohí Arabi nezabúdajú ani na päť storočí v područí Osmanskej ríše a moderný turecký sekularizmus považujú len za biednu imitáciu západného modelu, ktorého cieľom je vytlačiť islam na okraj spoločnosti. Tŕňom v oku pre mnohých obyvateľov susedných štátov sú aj trvalé priateľské kontakty Turecka s Izraelom.
Podobným tónom hovorí i Siamak Namazí, riaditeľ teheránskej konzultačnej agentúry Atieh Batar: "Toto rozhodnutie nám síce Európu priblíži, ale až o desať rokov. Tu, v Iráne, je toľko iných pálčivých problémov, že ľudia na to ani nemyslia."
Z postojov Egypta, ktorý je najľudnatejšou arabskou krajinou, cítiť istú rezervovanosť, hoci napríklad káhirský politológ Mohamed Essayed Said sa domnieva, že "Egypťania sú fascinovaní tureckým experimentom; turecký príklad ukazuje, že aj islamské zákony môžu byt demokratické".
Najbližší arabský sused Turecka - Sýria - bola ešte pred piatimi rokmi úhlavným nepriateľom Ankary. Dnes je jej priateľom. Vlani dokonca Turecko vyzvala, aby sa stalo pozorovateľom Arabskej ligy. Oba štáty udržiavajú čulé obchodné styky. V Sýrii "sme nadšení smerovaním Turecka. Ak sa náš severný sused stane členom Európskej únie, podporí to stabilitu", tvrdí sa Nabil Sukkar, popredný sýrsky ekonóm, ktorý v takomto vývoji vidí obranný štít proti americkým snahám o presadenie vlastných cieľov v tejto oblasti.