Tesne pred stredajším odovzdaním moci novej bagdadskej vláde má najvyšší predstaviteľ civilnej správy USA v tejto krajine Paul Bremer predĺžiť platnosť vlastného rozkazu č. 17, ktorý americkým vojakom zaručuje imunitu pred irackou justíciou.
Medzinárodný trestný súd so sídlom v Haagu začal činnosť v roku 2002. Američania si vtedy vynútili dvojročnú výnimku, na základe ktorej americkí občania v mierových misiách OSN nespadajú pod jeho jurisdikciu. Pôvodne sa Washington pokúšal dosiahnuť predĺženie výnimky o ďalší rok, ale keď videl, že táto snaha v Bezpečnostnej rade OSN už nemá šancu na úspech, návrh v polovici minulého týždňa stiahol.
Richard Boucher, hovorca ministerstva zahraničných vecí, v reakcii na to oznámil, že USA teraz preskúmajú svoju účasť na každej jednotlivej mierovej misii OSN. V kruhoch OSN toto vyhlásenie vyvolalo zmiešané reakcie. "Pokiaľ ide o početnú silu, odchod Američanov by nemal nijaké dramatické dôsledky," uviedol jeden z newyorských diplomatov a dodal, že "bezpochyby by šlo o jasný politický signál". V súčasnosti sa na siedmich misiách OSN podieľa 532 Američanov. Ide o vojakov, policajtov a vojenských pozorovateľov. Z nich však len sedem patrí k armáde. Najsilnejšie sa Washington angažuje v Kosove, kam vyslal 421 policajtov. Celkový počet príslušníkov jednotlivých kontingentov OSN dosahuje 55-tisíc osôb pochádzajúcich z 97 krajín sveta.
Pre USA bude osobitne háklivá ich pozícia v Iraku. Washington totiž nechce vzbudiť dojem, že akokoľvek spochybňuje dôveryhodnosť nového premiéra Ijáda Aláwího, na druhej strane však mieni vylúčiť možnosť stíhania Američanov irackými súdmi. K diskusiám na túto tému prichádza v čase, kedy Američania čelia ostrej kritike svetovej verejnej mienky pre týranie zajatcov vo väzení Abú Ghraib. Predovšetkým v arabských krajinách táto prax vzbudila podozrenie, že USA sa akýmsi "osobitným riešením pre svojich občanov" chcú vyhnúť medzinárodnej kontrole.
Predĺžený Bremerov rozkaz by mal platiť až do termínu parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnia v januári budúceho roka. O príslušnej dohode Američania rokujú v súčasnosti s premiérom Aláwím. Dúfali, že ju uzavrú bez väčších problémov, škrt cez rozpočet im však urobil vplyvný iracký náboženský vodca Alí el Sistání: vláda, ktorá nebola riadne zvolená, nemá oprávnenie uzatvárať zmluvy s podobným ďalekosiahlym významom. USA teraz špekulujú, že v januári 2005 takýto dokument podpíšu s novým irackým kabinetom, ktorý vznikne už na základe všeobecných volieb. (hn/gaf)