Prísna vízová politika USA po 11. septembri 2001 často komplikuje život aj tým ľuďom, ktorí chcú navštíviť USA s úplne čistými úmyslami. Situácia vyvolala v samotných Spojených štátoch diskusiu, či náhodou celý tento systém v mnohých prípadoch neprináša viac škody ako osohu. Nevypočítateľná a neúmerne dlhá úradnícka procedúra obmedzuje nielen kultúrnu výmenu, ale najmä komplikuje život americkým univerzitám. Tie majú mimoriadny záujem o zahraničných študentov, podobne aj technologické firmy sa snažia získať najlepších odborníkov z príslušných odvetví.
"Tak ako sa pokúšame zdokonaľovať prvotriedny softvér, rovnako potrebujeme k nám dostať špecialistov z iných krajín. V minulosti sme museli takúto kooperáciu niekoľkokrát prerušiť kvôli zvláštnym, nepredvídateľným pozastaveniam víz alebo ich úplným odmietnutím," hovorí Kevi Schofield zo spoločnosti Microsoft. Začiatkom apríla vystúpil v americkom Kongrese pred výborom pre vládne reformy a mnohých poslancov nepríjemne zaskočil svojou argumentáciou.
Republikánsky poslanec Thomas M. Davis z Virginie bol prekvapený tým, čo počul. " Čakať 160 dní? To je neospravedlniteľné. Už 90 dní je nepochopiteľných. Najmä v časoch globalizácie, keď všetko rýchlo napreduje a konkurencia nemá takéto obmedzenia," komentoval Davis skutočnosť, že v indickom Madráse trvá vybavenie víza do USA 168 dní, V Rio De Janeiru je to 142, v Mexico City 134. Tony Edson, námestník ministerstva zahraničných vecí pre vízovú politiku v časopise Business-Week poznamenal, že napríklad občanom Česka i Slovenska je známy fakt, že od septembra 2001 sa každý žiadateľ musí dostaviť osobne na pohovor na konzulát.
Americké konzuláty, ktorých je vo svete 211, každý rok vybavia približne sedem miliónov žiadostí. Podľa Edsona to jednoducho nestačia spracúvať. Avšak niektoré konkrétne prípady ukazujú, že konzulárni úradníci opakovane zdĺhavo preverujú aj tých, ktorí už v USA boli viackrát. Sú to napríklad hudobníci, ktorí chodia pravidelne do USA na turné. Stáva sa preto, že niektorí muzikanti nechcú opakovane prechádzať vízovou procedúrou a v neistote čakať na vízum.
Pedantnosť a často nepredvídateľné rozhodnutia konzulátov niekedy idú na nervy aj najvyšším predstaviteľom USA. Pred nedávnou návštevou Georgea W. Busha v Indii zverejnili tamojší vedci svoje problémy so získaním víza. "Cítil som sa veľmi ponížený," povedal denníku New York Times chemik Goverdhan Mehta, ktorý bol v USA už dvadsaťkrát. Pred poslednou návštevou, v priebehu ktorej mal prednášať na Floridskej univerzite, však konzulát v Madráse podľa Mehtu váhal s udelením víza pre podozrenie, či jeho výskum nesúvisí s výrobou chemických zbraní.
Americké veľvyslanectvo v Dillí sa po zverejnení incidentu ospravedlnilo s tým, že Mehta dostane vízum urýchlene. Bývalý riaditeľ Indického vedeckého inštitútu v Bangalore už však nikdy nechce žiadať o americké vízum.
Veľvyslanectvo Spojených štátov amerických na Slovensku v priemere ročne zaregistruje 16 000 žiadostí o udelenie vstupného víza od občanov SR. Podľa štatistiky je úspešnosť získania víza 80-percentná. Prevažujú žiadatelia o študentské a pracovné víza. Údaje o počte vyhostených Slovákov, ktorí porušili vízový režim, sú zatiaľ nedostupné. Vízum sa udeľuje v priebehu niekoľkých dní po podaní žiadosti, spravidla v deň pohovoru s konzulárnym úradníkom. Úplné zrušenie víz nie je zatiaľ aktuálne, aj keď Európska únia žiada od USA zrovnoprávnenie všetkých svojich členov. Ministerstvo zahraničných vecí USA už avizovalo ďalšie zjednodušenie procedúry najneskôr od začiatku roku 2007. Medzi ne bude patriť aj interview prostredníctvom internetu, čo uľahčí situáciu žiadateľom zo vzdialenejších oblastí. Kľúčom k úplnému bezvízovému styku s USA je pokles neúspešných žiadateľov na tri percentá a zavedenie pasov s biometrickými údajmi. Podrobnosti o tom, ako postupovať pri získaní víza do USA, sú na www.usembassy.sk.
