Talianska vláda nového premiéra Romana Prodiho zložila v prezidentskom paláci prísahu, čím sa viac ako mesiac po parlamentných voľbách oficiálne uskutočnil prevod moci z pravicovej vlády do rúk ľavice. Nový kabinet je už 61. povojnová vláda Talianska. Bude mať ťažkú úlohu zjednotiť politicky rozdelenú krajinu s hospodárskymi problémami a zároveň udržať jednotu vo vlastnej heterogénnej koalícii. Nová vláda musí vyriešiť napríklad aj ďalšie zotvrvanie talianskych vojakov v Iraku.

Viac žien
Víťazná koalícia z aprílových volieb sa na zložení vlády dohodla až po tvrdých rokovaniach.
Vo vláde je aj 6 žien zodpovedných za zdravotníctvo, rodinné záležitosti, regionálny rozvoj, mládež a šport, rovnosť príležitostí a európske záležitosti. V Berlusconiho vláde boli len dve ženy.
Prodi zvýšil počet ministerstiev z 24 na 26, aby naostatok vyhovel požiadavkám koaličných partnerov.Ministrom zahraničia sa stal šéf postkomunistických ľavicových demokratov Massimo D'Alema, čo by malo mať dobrý vplyv na vzťahy najmä s USA.
Rezort hospodárstva povedie Tommaso Padoa-Schioppa, bývalý člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky. Finanční analytici to považujú ako prísľub znižovania vysokého dlhu verejných financií.
Ministrom vnútra bude Giuliano Amato, bývalý podpredseda Európskeho konventu na prípravu euroústavy. Rezort kultúry povedie Francesco Rutelli, ktorý bude spolu s d'Alemom aj podpredsedom vlády. Clemente Mastella, vodca katolíckej strany Ľudová-UDEUR, sa stal ministrom spravodlivosti a bývalý protikorupčný sudca Antonio Di Pietro, ktorý riadil program Čisté ruky, bude mať na starosti rezort infraštruktúry a dopravy.

Ťažké rokovania
Najväčším prekvapením je vymenovanie Mastella za ministra spravodlivosti. Jeho malá katolícka strana obsadila totiž len tri miesta v Senáte, vyhrážala sa však vystúpením z vlády, ak nedostane kľúčový post. Najviac ministerských postov obsadia Ľavicoví demokrati a centristická strana La Margherita (Sedmokráska). Prodi je jedným z piatich nezávislých členov kabinetu. Problémy pri obsadzovaní postov naznačujú, že nový premiér bude musieť tvrdo bojovať, aby si udržal minimálnu väčšinu v parlamente. Prodi je však optimista. "Toto je tím na celé volebné obdobie. Je veľmi homogénny a dúfam, že budeme dobre spolupracovať," povedal Prodi.
Denník Corriere della Sera uviedol v úvodníku, že vláda je ľavicovejšia, než sa očakávalo. "Sformovaná vláda sa nakláňa doľava ešte viac, ako to očakávali jej voliči a aká je jej prirodzená orientácia."

Vzťahy s USA
Bývalý americký diplomat Ronald D. Asmus, ktorý v súčasnosti zastupuje mimovládnu organizáciu German Marshall Fund, uviedol, že vymenovanie Massima d'Alemu za šéfa diplomacie je dobrý signál pre transatlantické vzťahy. Podľa neho D'Alema už v minulosti vyhlásil podporu transatlantickému spojenectvu, hoci podpora americkej zahraničnej politiky často znamená byť nepopulárny vo vlastnej krajine.
"Počas vojny v Kosove, keď americké lietadlá štartovali z talianskych základní, sme mali veľmi ústretové vzťahy s D'Alemom," povedal Asmus, ktorý v tom čase v Clintonovej vláde ovplyvňoval americkú politiku voči Európe. Jedným z cieľov Prodiho vlády je posilniť spoluprácu európskych krajín, chce si však aj zachovať dobré vzťahy s USA.
Hlasovanie o dôvere novej vláde v oboch komorách parlamentu sa očakáva zajtra. V Senáte má Prodiho deväťčlenná koalícia Jednota minimálnu väčšinu dvoch hlasov.

Kľúčový ministri Prodiho vlády
Massimo D´Alema -- podpredseda vlády a minister zahraničných vecí. Bývalý predseda vlády (1998 -- 2000) a šéf Ľavicových demokratov pôvodne usiloval o post prezidenta, ale pravicový blok Silvia Berlusconiho odmietol návrh na jeho kandidatúru. Syn komunistického funkcionára a poslanca vyštudoval filozofiu a žurnalistiku. V roku 1968 vstúpil do Talianskej komunistickej strany (PCI). Generálnym tajomníkom Demokratickej strany ľavice, ktorá vznikla po rozpade PCI, sa stal v roku 1994. Za svoje niekdajšie skostnatené postoje si vyslúžil prezývku "Stalin z Gallipoli".
Tommaso Padoa-Schioppa -- minister hospodárstva a financií. Bankár a bývalý člen rady Európskej centrálnej banky od jej vzniku v roku 1998 až do roku 2005 je rešpektovanou osobnosťou vo finančných kruhoch. Vymenovanie tohto technokrata má byť zárukou, že Taliansko prijme opatrenia na zmiernenie rozpočtového deficitu a zníženie štátneho dlhu. V roku 1969 začal pracovať v Talianskej centrálnej banke, kde sa stal zástupcom generálneho riaditeľa. Označujú ho za "intelektuálnu hybnú silu" eura a "zakladajúceho otca" novej meny.
Giuliano Amato -- minister vnútra. Bývalý predseda vlády (1992 -- 1993, 2000 -- 2001) a minister štátnej pokladnice a rozpočtu (1999 -- 2001). Rešpektovaný politik je bývalý člen Socialistickej strany (PSI), ktorá zanikla po korupčných škandáloch na začiatku 90. rokov. Právnik Amato začal akademickú dráhu už v roku 1964, po absolutóriu na univerzite v Pise a doktoráte na Kolumbijskej univerzite. Od roku 1975 je profesorem ústavného práva v Ríme. Do PSI vstúpil v roku 1958, postupne sa stal duchovným vodcom socialistov.
Arturo Parisi -- minister obrany. Jeden z najbližších Prodiho spolupracovníkov, zakladateľ centristickej strany La Margherita. Podporil jej spojenie s Ľavicovými demokratmi, aby tak vznikla jediná strana ľavého stredu, stal sa jej tajomníkom a viedol ju do volieb v roku 2001. Parisi vyštudoval právo a pôsobil na parmskej a bolonskej univerzite.