"Poprava Kennetha Boyda neurobila tento svet lepším alebo bezpečnejším," povedal advokát dvojnásobného vraha, ktorého usmrtili smrtiacou injekciou minulý týždeň v piatok vo väzení v Raleighu, v americkom štáte Severná Karolína. Thomas Maher krátko po smrti svojho mandanta podľa agentúry Associated Press dodal, že "ak táto v poradí tisíca exekúcia sa označuje za míľnik, tak je to míľnik, za ktorý by sme sa mali všetci hanbiť".
Rozhodujúca verejná mienka
Prípad tohto 57-ročného väzňa sa vliekol od roku 1994. Vtedy ho porota jednomyseľne odsúdila na trest smrti za to, že v roku 1988 pred očami svojich dvoch synov zastrelil ich matku a starého otca. Ako uviedla britská BBC, vojenský veterán Boyd vinu nikdy nepopieral, ale tvrdil, že jeho duševné rozpoloženie v deň vrážd ovplyvnili zážitky z vietnamskej vojny. "Tisíca exekúcia je významnou udalosťou v takmer 30-ročnom experimente krajiny s najvyšším trestom," uviedol riaditeľ washingtonského Strediska pre informácie o treste smrti Richard Dieter pre francúzsku Agence France Presse. Podľa neho prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina Američanov exekúcie stále schvaľuje, no narastá aj počet odporcov absolútneho trestu. Zároveň aj súdy majú čoraz menšiu tendenciu najvyšší trest využívať. Profesor práva z Duke University a predstaviteľ iniciatívy za zavedenie moratória na trest smrti Jim Coleman vyhlásil, že ak by dnes súdili Boyda, absolútny trest by mu neudelili - keďže teraz sú obhajcovia lepší a porotcovia sa viac zdráhajú poslať odsúdencov na popravisko.
Možnosť justičného omylu
Odporcovia hrdelného trestu neúnavne upozorňujú na možnosť justičného omylu. Jeho zástancovia s rovnakou vytrvalosťou poukazujú na to, že doteraz sa v prípade definitívneho trestu nedokázal žiadny justičný omyl. Kým pred niekoľkými rokmi sa diskusie sústredili na otázku o účinnosti odstrašujúceho účinku trestu smrti, dnes sa pozornosť spoločnosti zameriava na niektoré objasnené prípady ľudí, ktorí sa v cele smrti ocitli neprávom. Jednou z najznámejších káuz je prípad štyroch mladých mužov, z ktorých dvoch odsúdili na trest smrti a dvoch na doživotné väzenie pred takmer tridsiatimi rokmi za dvojnásobnú vraždu a znásilnenie v chicagskej štvrti Ford Heights. Počas prepadu čerpacej stanice vtedy neznámi páchatelia uniesli mladého muža s priateľkou a zavliekli ich do opustenej budovy. Dievčinu znásilnili a spolu s jej priateľom zastrelili. Na druhý deň na základe anonymného telefonátu polícia zatkla štyroch mladých mužov a pred televíznymi kamerami stanice NBC vyšetrovatelia vyhlásili zločin za objasnený. Po niekoľkých rokoch prípad znovu otvorili dve poslucháčky žurnalistiky. Po šiestich mesiacoch pátrania zistili, že polícia v snahe čo najskôr uzavrieť kauzu prinútila korunnú svedkyňu na krivú výpoveď. Obe študentky pokračovali v investigatívnej činnosti a na základe policajných záznamov z vyšetrovania sa im podarilo vypátrať skutočných páchateľov.
Popraveným s poradovým číslom 1 000 sa minulú stredu mal stať 42-ročný Robin Lovitt, ktorého pred šiestimi rokmi porota odsúdila na trest smrti za to, že pri lúpežnom prepade ubodal nožnicami človeka. Jeho advokát po celý čas upozorňoval na to, že test, ktorý by sa vykonal pomocou najnovších technológií, by mohol Lovitta očistiť. Ďalšie kolo expertíz však neprichádzalo do úvahy. Úradníci súdu potrebovali miesto na ďalšie dôkazy z iných káuz, a tak kľúčový dôkaz - nožnice - nechali navzdory zákonom zničiť. Guvernér štátu Virginia Mark Warner, ktorý medzitým dostal 1 500 telefonátov, listov a e-mailových správ so žiadosťami na zmiernenie trestu, nakoniec zmenil Lovittov rozsudok na doživotný žalár. Do súčasnej vlny diskusií prispel aj americký prezident George Bush. Prostredníctvom svojho hovorcu Scotta McClellana potvrdil, že naďalej podporuje trest smrti, lebo ak sa takýto trest vykoná správne, rýchlo a bezpečne, má odstrašujúci účinok a slúži na záchranu nevinných životov ďalších ľudí. Bush dal podľa McClellana podnet aj na to, aby sa v rámci vyšetrovaní zločinov začali rozvíjať metódy, ktoré budú využívať najmodernejšie poznatky vedy založené na rozbore DNA, čo by umožnilo vyhnúť sa justičným omylom.
