Na stole je viacero návrhov reformy OSN, najmä pokiaľ ide o Bezpečnostnú radu. Aký je postoj SR, o koľko členov by sa rada mala rozšíriť?
- Generálny tajomník OSN Kofi Annan vo svojom historickom vystúpení v septembri 2003 varoval členské štáty, že organizácia sa dostala na rázcestie - buď bude schopná prispôsobiť sa novým hrozbám a výzvam, alebo jej bude hroziť postupná erózia a nezáujem členských štátov o jej ďalšiu existenciu. V tejto súvislosti poveril skupinu významných osobností a diplomatov, aby vypracovali návrhy na zefektívnenie OSN z pohľadu výziev 21. storočia. Táto skupina koncom roku 2004 publikovala správu s názvom Bezpečnejší svet: naša spoločná zodpovednosť, ktorá obsahuje novú víziu kolektívnej bezpečnosti a konkrétne návrhy na reformu OSN.
Medzi ne patrí i reforma Bezpečnostnej rady. Správa navrhuje dva modely rozšírenia tohto orgánu o deväť nových členov. Prvý model A je založený na princípe rozšírenia v kategórii stálych i nestálych členov. Model B navrhuje rozšíriť BR OSN o jedno miesto nestáleho člena a osem miest novej kategórie - polostálych členov s dlhodobým, obnoviteľným členstvom. Slovenská republika podporuje rozšírenie BR OSN v oboch kategóriách členstva. Sme za to, aby stále členstvo v rade získali i ďalšie krajiny, ktoré vykazujú najvyššiu úroveň vernosti princípom a cieľom OSN a mimoriadnou mierou sa podieľajú na práci organizácie. V tejto súvislosti sme podporili ambície Nemecka a Japonska na získanie stáleho členstva. Naša pozícia je veľmi blízka predstave rozšírenia, ktorá je formulovaná v modeli A s tým, že presadzujeme, aby sa v rozšírenej Bezpečnostnej rade posilnilo i zastúpenie Východoeurópskej regionálnej skupiny, ktorej členom je i Slovensko, o jedno miesto. Takto rozšírená rada by teda mala 25 členov (10 stálych a 15 nestálych).
Tiež nedávno predložený návrh rezolúcie o reforme BR OSN, ktorého autormi sú krajiny tzv. skupiny G4 (Nemecko, Japonsko, India a Brazília), sa v značnej miere približuje našim predstavám. Dôležité však podľa nášho názoru je i to, aby sa táto otázka vyriešila tak, aby negatívne neovplyvnila realizáciu ďalších aspektov reformy OSN. Reforma Bezpečnostnej rady je síce významným prvkom reformy systému OSN, nie je však jediným a z hľadiska komplexu otázok kolektívnej bezpečnosti na svete určite nie najdôležitejším. Preto sa SR aktívne zapája do všetkých diskusií a pozorne načúva argumentom všetkých účastníkov diskusie, vrátane nedávno tlmočeného stanoviska USA v tejto veci, ktoré favorizuje opatrnejšie rozšírenie a premyslené časovanie prijatia náležitých rozhodnutí na pôde Valného zhromaždenia OSN.
Slovensko už dlhšie kandiduje na post nestáleho člena Bezpečnostnej rady. Kedy sa ním staneme?
- Získanie postu nestáleho člena Bezpečnostnej rady patrí k dlhodobým prioritám zahraničnej politiky Slovenskej republiky, ktorá svoju kandidatúru na tento post na obdobie rokov 2006 - 2007 predložila v roku 1999. Odvtedy sa cieľavedomou diplomatickou kampaňou, ako i svojou angažovanosťou a príspevkami k posilneniu bezpečnosti vo svete, prepracovala na miesto najsilnejšieho kandidáta Východoeurópskej regionálnej skupiny na post voleného člena BR OSN pre spomínané obdobie a koncom minulého roka získala podporu celej regionálnej skupiny. K zvoleniu za člena Bezpečnostnej rady však musíme získať vo voľbách v októbri hlasy minimálne dvoch tretín všetkých členov OSN (128 hlasov). V tejto súvislosti v súčasnosti vrcholí kampaň a všestranné diplomatické úsilie na zabezpečenie takejto podpory. V rámci kampane približujeme ostatným členom OSN Slovensko ako krajinu, ktorá má potenciál prispievať k svetovému mieru a bezpečnosti a chce byť prínosom pre efektívne fungovanie BR OSN. Túto ambíciu chceme podložiť argumentáciou a konkrétnymi príkladmi našej spôsobilosti obohatiť diskusie na pôde BR OSN o pohľad krajiny, ktorá má z jednej strany cenné a jedinečné skúsenosti z procesu transformácie, budovania demokratických inštitúcií a upevňovania stability v oblasti strednej Európy a z druhej strany sa osvedčila ako sprostredkovateľ riešenia komplikovaných krízových situácií na západnom Balkáne, Cypre, či ako aktívny prispievateľ do mierových operácií na Blízkom východe a v Afrike. Vzhľadom na pozitívne reakcie našich partnerov v OSN som presvedčený, že voľby do Bezpečnostnej rady budú pre nás úspešné. Svoju "stoličku" v Bezpečnostnej rade by sme mali v takom prípade obsadiť od 1. januára 2006.
Aké budú naše priority?
- Naše priority budú v značnej miere determinované existujúcou agendou Bezpečnostnej rady, kde neexistuje žiadna otázka, ktorá by bola menej významná, resp. podstatná z hľadiska svetovej bezpečnosti. Chceme efektívne prispieť k riešeniu všetkých problémov, ktorými sa Bezpečnostná rada zaoberá, vrátane krízových situácií v Afrike. Tie predstavujú vyše 70 percent agendy Bezpečnostnej rady. Využijeme však, samozrejme, náš unikátny expertný potenciál a skúsenosti v takých otázkach, ako je riešenie budúceho štatútu Kosova, riešenie otázky Cypru, či krízových situácií na Blízkom východe, ktorými sa v období nášho členstva bude Bezpečnostná rada zaoberať. Významným momentom počas nášho členstva bude i voľba generálneho tajomníka OSN koncom budúceho roka, kde BR OSN hrá kľúčovú úlohu pri nominácii kandidáta na tento post.
Čo môžeme členstvom v BR získať?
- Členstvo v Bezpečnostnej rade patrí k najprestížnejším a najdôležitejším postom, prostredníctvom ktorého sa krajina zúčastňuje na riešení kľúčových otázok medzinárodných vzťahov. Kvalitný výkon na tomto poste je tým najlepším predpokladom pre posilnenie medzinárodného postavenia a prestíže krajiny v systéme globálnych vzťahov, ale i dôležitou skúškou efektívnosti našej diplomacie. Priame i nepriame zisky, vyplývajúce z takéhoto postavenia, sú teda očividné.
Veľkým problémom OSN je nedostatok financií. Medzi problémových platcov do rozpočtu patria Spojené štáty. Aký je náš ročný príspevok?
- Riadny rozpočet OSN na rok 2005 je necelých 1,83 miliardy USD. SR sa na riadnom rozpočte podieľa výškou 0,051 percenta a na rok 2005 bol podiel SR na financovaní 905 550 USD. Do rozpočtov mierových operácií, ktoré majú zvláštnu príspevkovú škálu, SR prispieva 0,0153 percenta. Rozpočty mierových operácií na rok 2005 dosiahnu výšku asi 5 miliárd USD. Najväčším prispievateľom do rozpočtov OSN sú USA, ktoré sa podieľajú 22 percentami na financovaní riadneho rozpočtu a 27 percentami na financovaní mierových operácií. Ako stály člen BR OSN uhrádzajú do rozpočtov mierových operácií aj zľavy poskytnuté ekonomicky menej zdatným krajinám. Druhým najväčším prispievateľom je Japonsko, na treťom mieste je Nemecko.
SR platí svoje príspevky načas, v plnom rozsahu a bez podmienok. Veľkí prispievatelia, ako napríklad USA a Japonsko, svoje príspevky do OSN uhrádzajú v plnej výške, avšak vzhľadom na veľké percento, ktorým sa na financovaní podieľajú, neplnia si svoje záväzky vždy úplne načas. Je pravda, že v 90. rokoch USA zadržali vyplatenie časti svojich príspevkov do OSN vzhľadom na nespokojnosť s ich efektívnym vynakladaním, avšak v súčasnosti svoje príspevky priebežne uhrádzajú. Kongres USA v súčasnosti prerokúva návrh zákona, ktorý predpokladá zadržanie výplaty 50 percent príspevku do rozpočtu OSN v prípade, že OSN nebude schopná realizovať náležité reformy. Podľa môjho názoru však nie je pravdepodobné, že takýto zákon "prežije" v súčasnej podobe komplikovaný legislatívny proces, na konci ktorého stojí možnosť aplikácie prezidentského veta.