Poľská ľavica sa o tri mesiace pokúsi o nemožné: skonsolidovať všetky svoje sily a zachovať si na politickej scéne aspoň nejaký vplyv. Ide o skutočne náročnú úlohu, keďže ešte prednedávnom niektoré prieskumy dávali vládnemu Zväzu demokratickej ľavice (SLD) menej ako päť percent, čo znamená, že strana, ktorá v minulých voľbách zvíťazila s vyše 40 percentami, by sa ani nedostala do parlamentu. Dôvody tohto prepadu sú notoricky známe: pokazené reformy, napríklad v zdravotníctve, vysoká nezamestnanosť a najviac azda nekonečný rad škandálov od korupcie až po prepojenia s mafiou. Prezident Aleksander Kwašniewski nakoniec neuprednostnil politické kalkulovanie a pod tlakom opozície, ale aj odchádzajúceho premiéra Mareka Belku, sa v máji rozhodol pre vypísanie predčasných volieb. Tie by sa mali uskutočniť 25. septembra, len dva týždne pred prvým kolom prezidentských volieb (to druhé by malo nasledovať koncom októbra). Pôvodne sa síce malo konať aj referendum o euroústave, ale aj bez neho možno povedať, že rok 2005 bude pre Poliakov s prívlastkom supervolebný.
Podľa posledných prieskumov verejnej mienky agentúry TNS-OBOP by vo voľbách s prehľadom zvíťazila Občianska platforma s 26 percentami, za ňou by nasledoval ďalší pravicový opozičný subjekt Právo a spravodlivosť s 18 percentami. Analytici predpokladajú, že práve tieto dve strany by mali tvoriť základ budúcej vlády. No ako sa v Poľsku žartovne hovorí: na jedného občana existujú dve politické strany, v Sejme to teda stále nebude také jednoduché. Do parlamentu by sa z tretej pozície dostala Sebaobrana populistu Andrzeja Leppera (13 percent) a radikálna Liga poľských rodín s iba o percento nižšími preferenciami. Na hranici zvoliteľnosti sú aj ďalšie dva pravicovo-centristické subjekty Poľská ľudová strana a vznikajúca Demokratická strana bývalého ministra hospodárstva Jerzyho Hausnera. K nej sa, mimochodom, plánuje pripojiť aj súčasný technokratický ministerský predseda Marek Belka.

SLD mení lídra
Na hranici do Sejmu sú aj dva zostávajúce ľavicové subjekty, vládnuca SLD a od nej odštiepená Sociálna demokracia Poľska (SdPL). Samotná SLD sa pokúša o záchranu rýdzo potemkinovským spôsobom. Vymenila iba fasádu. Po odchode nepopulárneho predsedu strany aj Sejmu Józefa Oleksyho (dôvodom bolo, že ho súd uznal vinným zo zatajovania spolupráce s komunistickou vojenskou tajnou službou), sa jej novou tvárou na predsedníckom poste stal "fešák" Wojciech Olejniczak, predtým minister poľnohospodárstva v Belkovej vláde. V strane ho zaraďujú k tzv. liberálnemu krídlu, čo znamená istý odklon od zástancov tvrdej línie reprezentovaných Oleksym. "Wojtek, Wojtek - revolúcia," volali delegáti zjazdu po jeho zvolení. Ako sa však zdá, revolúcia v Poľsku prebehne najmä v tom, že vo voľbách skončí ľavica na kolenách.
Prehra bude skutočne na plnej čiare. Nezachráni ich už ani jeden zo zakladateľov Zväzu, prezident Aleksander Kwašniewski, ktorému ústava tretiu kandidatúru zakazuje (mimochodom, Olejniczak začínal pred piatimi rokmi práve v jeho volebnom štábe ako pomocník). Aspoň hypotetickú šancu videla SLD v kandidatúre exministra zahraničných vecí Wlodzimierza Cimoszewicza. Ten zlepšoval imidž strany už ako predseda Sejmu. Jeho slovo bolo rezolútne: z politiky odchádza a prezidentom byť nechce.

Favoritom Kaczyňski
Naopak, prezidentom chce byť a má na to aj najlepšie vyhliadky varšavský starosta Lech Kaczyňski. Prieskumy mu momentálne dávajú 25 percent. Euroskeptik Kaczyňski je zároveň jedným z lídrov PiS, teda pravdepodobného člena budúcej vládnej koalície. Jeho najväčším súperom zatiaľ je známy kardiológ a senátor Zbigniew Religa, ten má preferencie na úrovni porovnateľnej s Cimoszewicom, okolo 15 až 19 percent. Do vopred prehratého súboja chce vstúpiť aj líder odštiepencov od vládneho Zväzu Marek Borowski. SLD nakoniec zrejme pošle do prezidentského ringu ministra obrany nemastného-neslaného Jerzyho Szmajdziňského (jeho preferencie sú iba úbohé dve percentá).
Voľby prezidenta pritom budú kľúčové aj pre budúcnosť Európskej únie. Kaczyňski totiž otvorene hovorí nielen o oddialení prijatia jednotnej európskej meny euro, ale jeho postoj je vlažný k euroústave. "Ústava prišla prinajmenšom o generáciu predčasne. Možno o 20 - 25 rokov sa začne budovať akýsi európsky národ," povedal favorit prezidentských volieb pre Reuters. Ide o ďalší úder Varšavy proti bruselskému konceptu únie. Prezident Kwašniewski minulý týždeň totiž hovoril o možnosti pozastavenia ratifikácie euroústavy. Pôvodne sa pritom uvažovalo, že by o nej Poliaci rozhodovali v referende spolu s voľbou prezidenta. Jej podpora navyše u Poliakov po francúzskom a holandskom "nie" výrazne klesla: zo 60 na 40 percent. Poliaci tak v najbližších mesiacoch rozhodnú nielen o novom parlamente, prezidentovi, ale prinajmenšom nepriamo aj o napredovaní európskej integrácie.