Avšak medzi tých, čo utrpeli porážku, sa môže celkom iste priradiť aj prezident Alexander Kwašniewski. Práve on nominoval Belku do tejto funkcie a práve on až do poslednej chvíle živil ilúziu, že ním vymenovaný kandidát by v Sejme napokon mohol prejsť. Poslanci však rozhodli inak - tak, ako očakávali znalci poľskej vnútropolitickej scény. Kwašniewski teraz stojí pred všetkými ako politik, ktorý už stratil zmysel pre realitu. Nedbal na skutočnosť, že postkomunistická ľavica, o ktorú sa Belka chcel oprieť, už dobašovala, hoci v parlamente disponuje ešte najsilnejšou frakciou. Podľa najnovších prieskumov je táto strana v súčasnosti na najlepšej ceste k rozpadu - a väčšina voličov ani nechce vládu, na ktorej by sa podieľala aj ľavica.
Belkovo stroskotanie pritom pre Kwašniewskeho v posledných mesiacoch nebolo jeho jediným tvrdým prebudením. Väčšina obyvateľstva totiž odmieta aj poľskú angažovanosť v Iraku, o ktorú sa prezident zasadzoval. Zlepšenie osobných politických ambícií, v čo Kwašniewski potajme dúfal, sa ukázalo ako iluzórne.
Kwasniewski sa netají tým, že po skončení prezidentského obdobia na budúci rok by rád pokračoval v politickej kariére na medzinárodnej úrovni. Najdôležitejšie miesta v NATO či v Európskej únii sú už obsadené, prípadne pre Kwasniewskeho nedosiahnuteľné. Ak sa na domácej politike nevydá novými politickými chodníčkami, hrozí mu život politického dôchodcu - podobne, ako sa to už stalo jeho slávnemu predchodcovi Lechovi Walesovi.
(hn/gaf)