Turkyňa Rojda mala trinásť rokov, keď ju pred dvoma rokmi znásilnil sused. Aby "očistili" česť rodiny, príbuzní v kurdskom meste Diyarbakir ju donútili vydať sa za páchateľa. Neskôr bol aj tak odsúdený za zneužitie malého chlapca. Rodina potom Rojdu nútila, aby bola prostitútkou a dvaja z príbuzných ju ťažko zranili na tvári.
"Podobných príbehov sa v krajine odohráva mnoho," napísal denník Los Angeles Times. Nový trestný zákonník, ktorý platí v Turecku od stredy, má zabezpečiť, aby páchatelia nezostávali na slobode.
Zákonník sprísňuje tresty za znásilnenie, obchod s ľuďmi aj za "zločiny zo cti", keď ženy zabíjajú členovia vlastnej rodiny. V minulosti páchateľovi takejto vraždy hrozili len tri roky väzenia -- to, že zločin spáchali "na obranu rodinnej cti", sa bralo za poľahčujúcu okolnosť.
Rovnako zmizol paragraf, ktorý umožňoval páchateľovi znásilnenia výrazne znížiť alebo dokonca vymazať trest, ak sa s obeťou oženil.
Turecko prijalo nový trestný zákonník na nátlak Európskej únie, s ktorou chce na jeseň začať rokovanie o prístupovej zmluve. EÚ teraz prispieva 500-tisíc dolármi na výcvik sudcov a vyšetrovateľov.
"V priebehu minulého roka sme vyškolili 700 úradníkov," povedal agentúre Reuters prezident advokátskej komory v Diyabakire Sezgin Tanrikulu. Títo úradníci objavili aj prípad Rojdy a dosiahli, že dvaja muži, ktorí ju zranili, boli zatknutí. "Obidvaja sú vo väzení," povedal Tanrikulu. Hrozí im trest až 22 rokov.
Násilie na ženách v Turecku je veľmi rozšírené. Posledná správa organizácie Amnesty International hovorí, že tretina až polovica tureckých žien sú obeťami násilia zo strany svojej rodiny -- trpia znásilňovanie, bitku, často im hrozí smrť alebo spáchajú samovraždu. Presné štatistiky neexistujú, pretože o mnohých prípadoch sa nikto nedozvie. Chýbajú napríklad azylové domy -- v sedemdesiatmiliónovej krajine ich je asi desať.
Ani nové zákony všetko neriešia. "Zo strany úradov sa sťažnosti žien na zneužívanie často poriadne nevyriešia," kritizuje Amnesty International. Mnoho žien je negramotných, žijú v polygamných manželstvách a boja sa hovoriť o zločinoch.
Turecká vláda preto spolupracuje s Európskou úniou aj na niekoľkých kampaniach, ktoré majú pomôcť ženám v podobnej situácii. Napríklad vznikli televízne programy, kde ženy hovoria o svojich problémoch
"Domáce násilie bolo tabu. Teraz o ňom ľudia otvorene diskutujú. V Turecku sa veci menia," povedala nedávno novinám Christian Science Monitor istanbulská sociologička Nilüfer Narliová.
Všetci s novým zákonníkom nesúhlasia. Ochrancovia ľudských práv a liberálne médiá proti nemu v stredu protestovali -- tvrdia, že obmedzuje slobodu prejavu. Zákonník stanovuje tresty väzenia za urážku štátu, armády či národných záujmov. Novinárom hrozia tvrdé sankcie napríklad aj za zverejnenie utajovaných informácií.
"Čo sa týka slobody prejavu, zákonník je ešte horší ako ten starý," povedal agentúre Reuters turecký aktivista Sanar Yurdatapan.
S tým súhlasia aj pozorovatelia v zahraničí. "Chceli by sme, aby vláda odstránila všetky tresty za nenásilné vyjadrovanie názorov," povedal Jonathan Sugden z londýnskej pobočky medzinárodnej organizácie Human Rights Watch.