"Veľmi jasne som vyjadrila, že mám skutočné pochybnosti o transakciách s režimom, ktorý je protidemokratický. Španielsko má na to iný názor," vyhlásila Condoleezza Riceová počas tlačovej konferencie so svojím španielskym partnerom Miguelom Ángelom Moratinosom. "Ľudia, ktorí bojujú za demokraciu, potrebujú vedieť, že majú podporu," uviedla v narážke na kubánsky disent. Moratinos v reakcii vyhlásil, že vysvetlil postoj španielskej vlády, podľa ktorej sú najlepším prostriedkom na ovplyvňovanie Castrovho režimu práve bilaterálne záväzky. Vyjadril tiež nádej, že Riceová zavčasu objaví účelnosť takéhoto prístupu.

Kritiku Španielska zo strany Riceovej a ďalších amerických predstaviteľov spôsobilo Moratinosovo rozhodnutie nestretnúť sa so skupinami disidentov počas jeho aprílovej návštevy Havany. Riceová ešte predtým v piatok vyhlásila, že západné demokracie musia výraznejšie napomáhať demokratickým silám na Kube, pri uvážení dlhodobých zdravotných problémov Fidela Castra.

Tesne predtým, ako Riceová a Moratinos v Madride diskutovali o Kube, Havana viedla výnimočne zriedkavé rokovania o ľudských právach so španielskou delegáciou, ktorej údajne ukázala väznice v krajine. Zo strany Kuby, ktorá popiera, že by zadržiavala politických väzňov a trvalo odmieta medzinárodné sledovanie väzníc, ide o nezvyčajný krok. Podľa ľudskoprávnych organizácií sa v 11-miliónovej krajine nachádza 240 politických väzňov.

V čase, keď bola šéfka americkej diplomacie na ceste do Madridu, Kuba a Španielsko vo štvrtok v Havane vydali vyhlásenie, podľa ktorého prediskutovali otázku dodržiavania ľudských práv a trestu smrti. Vo vyhlásení sa píše o "otvorených a srdečných" rozhovoroch medzi námestníkom kubánskeho ministra zahraničia Abelardom Morenom a šéfom odboru zahraničnej politiky na španielskom ministerstve zahraničia Rafaelom Dezcallarom.

Podľa španielskeho denníka El País po diskusiách o nápravných zariadeniach španielska delegácia navštívila tri väznice na pozvanie kubánskych úradov. Išlo o gesto, nie o inšpekciu, píše sa v správe.