-- Chorvátsko (1991 až 1995): Miloševič čelil žalobe pozostávajúcej z 10 bodov za zločiny proti ľudskosti vrátane prenasledovania, vyhladzovania, mučenia a aktov neľudskosti počas vojny v Chorvátsku, v ktorej zahynulo viac ako 25-tisíc ľudí. Obvinený bol aj v súvislosti s deportáciou najmenej 170-tisíc Chorvátov a ďalších Nesrbov a s nezákonným väznením tisícov ľudí v nehumánnych podmienkach. Žaloba obsahuje mená viac ako 700 ľudí zabitých v regióne Krajina, vo východnom a v západnom Slavónsku a počas útoku na nemocnicu vo Vukovare v roku 1991.

-- Bosna (1992 až 1995): Miloševič čelil dvom bodom žaloby z genocídy a spoluúčasti na tomto najťažšom vojnovom zločine, za srbskú masakru viac ako sedemtisíc chlapcov a mužov v Srebrenici v roku 1995 a väznenie tisícov bosnianskych moslimov a Chorvátov v táboroch v neľudských podmienkach. Ďalej bol obvinený v 27 bodoch žaloby za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti vrátane prenasledovania, vraždenia a mučenia. Miloševič bol takisto zodpovedný za smrť tisícov Nesrbov vo väzenských táboroch ako Omarska a Keraterm v severozápadnej Bosne. Počas bosnianskej vojny zahynulo viac ako 200-tisíc ľudí.

-- Kosovo (1998 až 1999): Miloševič bol obvinený z "plánovania, podnecovania, nariaďovania, páchania a iným spôsobom napomáhania v rozšírenej alebo systematickej kampani teroru a násilia smerovaného proti kosovským albánskym civilistom". V tejto žalobe sú proti Miloševičovi štyri obvinenia zo zločinov proti ľudskosti a jeden z vojnových zločinov vrátane deportácie, násilného presunu, vraždenia a prenasledovania na politickom, rasovom a náboženskom základe. V období rokov 1998 až 1999 juhoslovanská vláda zakročila proti etnickým Albáncom žijúcim v srbskej provincii Kosovo. Počas konfliktu prišlo o život viac ako 10-tisíc ľudí. Do júna 1999 bolo z Kosova vyhnaných okolo 800-tisíc, teda asi tretina, kosovských Albáncov. Žaloba obsahuje 900 mien ľudí, ktorí zahynuli jednotlivo alebo pri masovom zabíjaní.

Zdroj: SITA