S výsledkami štvordňovej návštevy v USA, ktorú absolvoval minulý týždeň, môže byť čínsky prezident Chu Tin-tchao spokojný. K nejakému prielomu vo vzťahoch medzi oboma štátmi síce nedošlo, ale návšteva potvrdila, že USA si uvedomujú veľký ekonomický i zahraničnopolitický význam Číny.
Americký prezident Georg Bush pri tejto príležitosti Peking vyzval, aby výraznejšie dbal na ľudské práva. Čína bude podľa jeho názoru ešte úspešnejšia, ak svojim občanom zaručí slobodu vierovyznania a slobodu zhromažďovania. Poukázal aj na význam ochrany duševného vlastníctva a na problematiku kontroly atómových zbraní, narážajúc na údajné snahy Iránu vyrobiť jadrovú bombu.
V ekonomickej oblasti dominoval problém vysokého deficitu USA v obchode s najľudnatejšou krajinou sveta, ktorý vlani dosiahol 202 miliárd dolárov. USA tlačia na Čínu, aby v tejto súvislosti zvýšila kurz vlastnej meny, ktorý Washington považuje za podhodnotený.
Čínsky prezident uviedol, že jeho krajina berie otázku nerovnováhy vážne, ale radikálnejšie zhodnotenie jüanu odmietol, rovnako ako tvrdenia, že Čína zo vzájomného obchodu profituje jednostranne. Počas prehliadky výrobného závodu leteckej firmy Boeing v meste Seattle Chu zdôraznil, že Čína zadá v blízkom čase ďalšie objednávky americkým firmám, a to až v hodnote 15 miliárd dolárov. Pôjde napríklad o spoluprácu s Microsoftom a Boeingom. Obchod s Čínou tak podľa slov čínskeho štátnika šetrí americkej ekonomike miliardové výdavky. Amerických podnikateľov vyzval, aby využili šancu, ktorú ponúka prudko rastúci čínsky trh. "Dúfam, že americké podniky sa chopia príležitosti a agresívne zvýšia svoj podiel na čínskom trhu," povedal doslova.
Sebastian Barbe, pracovník spoločnosti Calyon v Hongkongu, v tejto súvislosti očakáva, že Čína pristúpi aspoň k miernemu zhodnoteniu jüanu. "Počítame s tým, že do konca roka by kurz mohol dosiahnuť hranicu 7,5 jüanu za dolár." Čína zhodnotila svoju menu o 2,1 percenta už vlani v júli.
Najnovšie údaje o vývoji čínskej ekonomiky pritom môžu americkému prezidentovi znieť ako poplašné zvony. Silný export a zahraničné investície ženú čínsku ekonomiku do nebývalých výšin.
Za prvý štvrťrok vykázala rast až vo výške 10,2 percenta, čo je ešte viac ako vlani, keď hrubý domáci produkt ČĽR vzrástol o 9,9 percenta. Podľa názoru ekonómov tento vývoj dokazuje, že plán čínskej vlády na zmiernenie rastu zatiaľ nevychádza. Peking sa už viac ako rok snaží o to, aby zabránil prehriatiu ekonomiky a v najnovšom päťročnom pláne sa hovorí len o raste s ohľadom na ochranu životného prostredia, resp. zlepšenie životných podmienok ľudí.
Tajvanský prezident Chen Žui -bian sa intenzívne sledovaným americko-čínskym rozhovorom na najvyššej úrovni pokúsil čeliť vlastnou kampaňou v oznamovacích prostriedkoch. V článku, ktorý vyšiel minulý týždeň v ázijskom vydaní denníka "The Wall Street Journal" napísal, že Peking zle pochopil iniciatívu Tajvanu o zachovanie status quo medzi "pevninou" a medzi "ostrovom". V článku tvrdí, že hospodársky rast a vojenská moc Číny už porušujú rovnováhu vo vzťahoch medzi oboma subjektmi a že on osobne nemá inú možnosť, len sa opätovne snažiť o návrat k rovnováhe. Ešte vo februári Chen navrhol zrušiť "radu pre zjednotenie", ktorá pracuje na podmienkach spojenia s pevninou. Vyslúžil si za to ostrú kritiku nielen z Pekingu, ale aj z USA. Tajvan sa od Číny oddelil v roku 1949 a odvtedy tvrdí, že je "nezávislý". Čína ostrov považuje za odtrhnutú provinciu. (gaf)