Aký sa dá očakávať vývoj v krajine?
- Smrť prezidenta Mijazova bola neočakávaná. Ale napĺňa sa tendencia, že dôjde k postupnej výmene postsovietskych lídrov. Je to prvá krajina v regióne, kde k zmene došlo nenásilne. Bude to mať vplyv na celý región, lebo u susedov žijú jeho súpútnici. Demokracia tu nič neznamená. Turkmenbaši má syna, ale ten nechce vládnuť, takže nemá nástupcu. Buď príde nový prezident zvonku, alebo zvnútra. Ale opozícia bola dlhé roky paralyzovaná. Zrejme príde niekto zvnútra, niekto z jeho blízkych, alebo z opozície - odvolaní ministri. Bude to obdobie hľadania východiska.
Môže prísť k tlaku zo sveta?
- Dôležité je, ako sa budú správať hlavní geopolitickí hráči - USA, Rusko, Čína, Irán, Turecko... Je to nesmierne geopoliticky príťažlivá krajina, surovinovo aj strategicky. Je to previerka celého postsovietskeho priestoru.
Kam by opozícia nasmerovala krajinu?
- K zásadnej zmene nepríde. Asi dôjde k malému palácovému prevratu. Smerovanie vidím v doterajšej schéme. Možno príde k otvoreniu, ale pozrime sa na vývoj v Severnej Kórei - podstata zostala. Dôležitejšie sú veľmoci.
Ako vnímajú ľudia smrť otca národa?
- Sú šokovaní, nič iné nepoznali. Funguje tam efektívna propagandistická práca režimu. Vákuum v inteligencii, a nezabudnime, že 80 percent ľudí sú veriaci moslimovia.
Ako chápať paradoxy: grandiózne projekty lídra verzus chudoba?
- Bol to feudalizmus 21. storočia okorenený stredoázijský prístupom. Turkmenbaši vybudoval zvláštne sociálne vzťahy. Rozdával plyn, cukor, soľ, ale zrušil penzie, tvrdil, že ich ľudia nepotrebujú. Toto nemôžeme chápať; je to iný hodnotový systém.
Čo robil s opozíciou?
- Klasická stredoázijská likvidácia - psychiatrické liečebne, väznice, tresty smrti.
Prečo si nepripravil nástupcu?
- Veril, že je nesmrteľný.
Aký bol tento režim v porovnaní s okolitými štátmi?
- Bol to jeden z najtuhších režimov. Najuzavretejších a najextravagantnejší.