„V Bielorusku ma strážca kopol do hrude. Ťažko sa mi dýcha. Môjho priateľa kopol do tváre. Prišiel o oko,“ rozpráva utečenec Thaer Rezk pre portál News.sky. Pochádza zo Sýrie a tak ako mnohí ďalší utečenci opisuje násilie, ktoré sa dnes odohráva na bielorusko-poľskej hranici.
Rezk sa z vojnou zmietanej domoviny snažil dostať do Európy. Predtým boli migranti nútení putovať napríklad nebezpečnými cestami po mori, zrazu sa im naskytla nečakaná príležitosť. Bielorusko začalo najmä ľuďom z Blízkeho východu ponúkať turistické víza.
Násilie z každej strany
Už od júla tohto roka tak prichádzajú k bieloruským hraniciam tisíce migrantov. V polovici novembra ich bolo v krajine zhruba 20-tisíc. A všetci idú tým istým smerom – k poľskej hranici, do Európskej únie. Tam sa však namiesto bezpečného prekročenia hranice odohráva celkom iný scenár. Bieloruskí vojaci ich vytláčajú do Poľska, poľskí vojaci ich posielajú späť do Bieloruska.
Aj Rezk sa snažil dostať do Poľska. Opisuje, ako bieloruský vojak prerezal drôtený plot na poľskej hranici a nechal Theara a jeho priateľov prejsť. Potom sa celé dni a noci ukrývali v mrazivom lese a zápasili so zraneniami, ktoré utŕžili z bitiek. Thaer povedal, že ho napadla pohraničná stráž v každej krajine, ktorou prechádzal.
Zmienky o násilnom správaní sa poľských aj bieloruských vojakov a strážcov hraníc nie sú medzi príbehmi migrantov ničím výnimočným. Niektorí si z týchto incidentov do smrti ponesú jazvy, ktoré im budú pripomínať mrazivé noci v bieloruských lesoch.
Youssef Atallah, 37-ročný Sýrčan, nedávno pricestoval do Poľska po svojom treťom pokuse prejsť bielorusko-poľskú hranicu. V utečeneckom centre v Białystoku rozprával, ako prišiel na hranicu a tam jeho štvorčlennú skupinu chytili bieloruskí strážcovia a zbili ich. Youssef skončil so zraneniami tváre, zlomeným nosom a pomliaždenými rebrami. „Vzali nás do zakázanej oblasti. To bol môj prvý pokus o prekročenie hranice do Poľska,“ povedal pre CNN.
Taktiež rozprával, ako im bieloruskí úradníci odmietli poskytnúť lekársku pomoc. Opakovane im povedali, aby radšej zamierili do Poľska, než aby sa vrátili do bieloruského hlavného mesta Minsk. Atallah povedal, že počas zradnej cesty nemal žiadne zásoby jedla a vodu musel piť z močiara. „Zbadal som veci, ktoré zanechala iná skupina utečencov a našiel som medzi nimi kocku cukru. Jednoducho som ju začal cmúľať, pretože som už nemohol žuť ani hrýzť,“ dodal.
Aktívne bieloruské úrady
Kríza prepukla, keď bieloruské úrady začali na Blízkom východe prostredníctvom turistických agentúr propagovať zájazdy s turistickými vízami do Bieloruska. Poľsko aj Litva taktiež tvrdia, že u zadržaných migrantov našli dôkazy, ktoré ukazujú, ako im bieloruské úrady pomohli zabezpečiť cestu k hraniciam.
O pomoci zo strany bieloruských úradov svedčilo aj mnoho migrantov. Jedna Sýrčanka rozprávala, že letela z libanonského hlavného mesta Bejrút do Minska. Tvrdila, že jej bieloruská armáda pomohla dostať sa do pohraničnej oblasti a prerezať hraničné oplotenie. No poľská polícia opakovane zatláčala skupinu späť. Žena preto bieloruské úrady prosila, aby sa spolu s ďalšími migrantmi mohli bezpečne vrátiť späť na letisko v Minsku a odtiaľ odletieť domov.
Povedala, že odmietli. Sýrčanka tak uviazla v lese na bielorusko-poľskej hranici 12 dní. Potom sa jej podarilo prekĺznuť okolo poľskej polície a prekročiť hranicu do Poľska. Odtiaľ si podľa jej slov zaplatila „taxík“ za dvetisíc dolárov a vybrala sa do Nemecka – cieľovej destinácie mnohých migrantov.
Z Blízkeho východu
Najviac migrantov, ktorí tento rok prekročili východné pozemné hranice, pochádza z Iraku, vyplýva z údajov Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže Frontex. Nasledujú ľudia z Afganistanu a Sýrie.
Z Iraku sa snažil ujsť aj Hussein Saadi Ahmed. Potom ako priletel z Minska späť do Bagdadu pre NBC News povedal, že z Iraku utekal kvôli zhoršujúcej sa ekonomickej situácii a nebezpečenstvu. „Život je v Iraku ťažký a nevieme si nájsť vhodné zamestnania,“ povedal Ahmed, absolvent právnickej fakulty.
Aby sa dostal na hranicu, minul okolo tritisíc dolárov. Prostredníctvom cestovnej kancelárie si vybavil turistické vízum do Bieloruska. Keď tam spolu s ďalšími žiadateľmi o azyl prišli, bieloruské sily im pomohli dostať sa k hraniciam. Následne ich nechali, aby sa o seba postarali sami.
V mrazivých teplotách kráčali v hustých bažinatých lesoch, kde boli celé dni bez vody a jedla. Drsné podmienky „mali zlý vplyv“ najmä na rodiny s malými deťmi, povedal Ahmed.
Potvrdila to aj Haneen z Iraku. Pre News.sky rozprávala o tom, ako bola tehotná so svojím štvrtým dieťaťom a so svojou mladou rodinou utiekla pred násilím v domovskej krajine. Cestovali do Bieloruska a čakali na hraniciach, kým sa presunuli do Poľska. Tam museli prežiť niekoľko dní v mrazivom lese. „Naša situácia bola naozaj, naozaj ťažká. Jediné, čo sme mali, bolo trochu vody, ktorá zostala vo fľaši. Musela som ju rozdeliť medzi svoje deti. Ja a môj manžel sme nepili. Aby sa im nič nestalo, aby nezomreli,“ povedala Haneen.
