Keby sa víťaz volieb u našich susedov určoval podľa originality rozdávaných predvolebných suvenírov, hlavný kandidát na vavrínový veniec by už bol pravdepodobne jasný. Únia slobody na svojich mítingoch obdarúva prítomných nielen prezervatívmi - zmysel tejto pozornosti si každý volič iste doplní podľa vlastnej úvahy - ale napríklad aj papierikmi na zabalenie cigarety s marihuanou pre tých, čo by ich snáď nemali hneď poruke.
O konskú hlavu tak predbehla nudných súperov, čo sa uspokojili s ceruzkami, balónikmi, hrnčekmi, tričkami, drobnými sladkosťami, odznakmi, príveskami na kľúče a inými zbytočnosťami, tradične dotvárajúcimi kolorit blížiaceho sa merania politických síl. Vtipným nápadom jej konkurovala hádam len ČSSD, ktorá pre kvízového šťastlivca pripravila zájazd do jednej z európskych krajín, kde existuje inštitút rovnej dane - a ako je známe, pri jeho spomenutí českým sociálnym demokratom naskakuje husia koža. Šťastný výherca si môže vybrať návštevu jednej krajiny zo šestice "postihnutých" - Slovenska, Gruzínska, Srbska, Ruska, Ukrajiny alebo Rumunska.

Prieskumy a realita
Iná je však reálna situácia, podľa prieskumov voličskej priazne sa na prvých miestach rebríčkov straníckych preferencií dlhodobo pohybujú dva subjekty - sociálna demokracia a občianski demokrati. Za nimi nasledujú komunisti, Strana zelených a kresťanskí demokrati. To je pätica, ktorá má podľa komentátorov šance na získanie parlamentných mandátov.
Číselné kombinácie hovoria zároveň o tom, že ani ďalšia česká vláda nebude dostatočne, aby sa suverénne vyhýbala vnútorným krízam a otrasom. Pravdepodobné sú teda opäť len koalície s tesnou matematickou väčšinou - hoci čisto teoreticky sa nedá vylúčiť ani veľká koalícia a la Nemecko. Súčasný vládny trojzáprah (ČSSD, KDU- ČSL a US) mal v dvestočlennej Poslaneckej snemovni iba najtesnejšiu väčšinu 101 hlasov.

Padla facka na sále
Je možno výhodou českej spoločnosti, že vo voľbách nejde o nejaké dramatické rozhodovanie či o zásadné prehadzovanie výhybiek. Bývalému prezidentovi Václavovi Havlovi síce chýbajú v kampani hlbšie témy a diskusie sú pre neho až príliš prízemné, "zamerané len na dane a rôzne dávky", ale pre občana je súperenie jednotlivých strán dostatočne názorné - týka sa totiž predovšetkým peňazí a peňaženiek.
A nudné nie je, najmä ak ho kedy-tedy spestrí facka protivníkovi alebo údery policajných obuškov, zasadené mladej žene, kandidujúcej do snemovne. Takéto momenty sa dajú okamžite využiť, ako to dokladajú i nové reklamné panely pozdĺž ciest. "ODS a Macek dají nám pár facek", je napísané na desiatkach z nich, inštalovaných sociálnou demokraciou už po fyzickom útoku člena ODS a exministra Macka na člena ČSSD a ministra Ratha.

Rozhodnú Zelení?
Kým sociálna demokracia stavila "na istotu a prosperitu", ako vypovedá jej hlavné heslo, ODS láka voliča na reformy zabalené do pravicovej pozlátky ("skoncovať s demotivujúcim sociálnym systémom").
Medzi potenciálnych vládnych partnerov ODS mnohí okrem KDU- ČSL počítajú najmä Zelených, hoci i v tomto prípade má minca rub i líce. Kým Havel neskrýva k nim politické sympatie, prezident Václav Klaus od hlasu Zeleným občanov odrádza. Či sa napokon táto strana skutočne aj prekročí nutnú päťpercentnú hranicu na vstup do snemovne, to sa ešte len ukáže. Isté je, že jej existencia a rozlet nemajú napríklad na Slovensku nijakú paralelu, čo je možno škoda pre SR, lebo je nespornou zásluhou Zelených, že do predvolebného boja vniesli ekologické témy, na ktoré by "veľké strany" inak iste rady zabudli.