Kontrolám na slovenských hraniciach by mohlo do roka odzvoniť. Ministri vnútra členských štátov EÚ schválili plán o rozšírení bezhraničnej schengenskej zóny najneskôr do 31. decembra 2007.
Slováci by tak mohli od januára cestovať do Európy bez akejkoľvek kontroly na cestných hraničných priechodoch, od marca by nemuseli ukazovať pasy či občianske preukazy ani na letiskách vnútri únie. "Nebolo inej cesty," tvrdí minister vnútra SR Róbert Kaliňák. Podľa neho išlo o historické rozhodnutie "dvadsaťpäťky".
Tento optimistický scenár závisí od pripravenosti deviatich krajín, ktoré vstúpili do únie v máji 2004. Medzi problematickými kandidátmi včera "svietilo" najmä Slovensko, veľké výhrady priznal aj Kaliňák. Brusel nám najviac vyčíta nedostatky pri ochrane 98-kilometrovej hranice s Ukrajinou, keďže to bude vonkajšia hranica únie a musí byť špeciálne zabezpečená.
Náš minister pritom viaceré nedostatky označil za minulosť, osobne to mieni vysvetliť aj svojej rakúskej kolegyni Liese Prokopovej. "Nemala asi správne informácie," poznamenal Kaliňák s odkazom na citácie Prokopovej, že "Slovensko nakúpilo zlé systémy". Aj preto nám Viedeň chcela robiť pri hlasovaní ministrov problémy, napokon zostalo iba pri kritike.
EÚ nám dá rovnaké práva
Slovinský minister vnútra Dragutin Mate v rozhovore pre HN povedal, že Rakúsko a Nemecko ešte minulý týždeň prisľúbili osobitný patronát nad Slovenskom, keďže jeho ukrajinská hranica sa ukazuje ako najtvrdší oriešok na vstup stredoeurópskych krajín do Schengenu. "Vyjadrenie rakúskej ministerky o možnom blokovaní Slovenska bolo pre nás prekvapením," povedal Mate. Ako doplnil - politika má niekedy svoje vlastné zvláštne spôsoby." Vstup krajín do Schengenu sa bude posudzovať jednotlivo, ale nepripravenosť krajiny s hranicami s inými nováčikmi - napríklad Slovenska - by v praxi zablokovalo aj vstup jeho susedov.
Rozruch okolo možného oddialenia termínu rozšírenia Schengenu nastal v polovici tohto roka. Potvrdili sa totiž obavy, že únia nestihne dokončiť novú verziu informačného systému, ktorý je podmienkou na fungovanie bezhraničnej zóny, a kvôli tomu dôjde aj k odkladu jej rozšírenia minimálne o dva roky. Nováčikovia si správu interpretovali ako negatívny politický signál a dôkaz o tom, že ich občania sú v únii považovaní za občanov "druhej kategórie". Problém sa podarilo vyriešiť vďaka portugalskému návrhu, zásluhou ktorého sa deväť nových členských štátov - okrem Cypru - dočasne pripojí k existujúcej databáze medzi súčasnými schengenskými krajinami a po dokončení novej verzie spolu s nimi prejde na nový systém. Podľa Roberta Kaliňáka bude Bratislavu tento krok celkovo stáť vyše 1,5 milióna eur, čo je "nevyčísliteľne" menej ako by nás stál odklad rozšírenia.
Falošný pas? Žiadny problém
Ochranu vonkajších hraníc Schengenu najnovšie otestovala britská reportérka BBC Shahida Tulaganová. Tulaganovej sa podarilo za pár mesiacov zohnať 20 falšovaných európskych pasov. S dvoma prekročila bez problémov hranice Británie. V ani jednom prípade sfalšovaný pas neobjavili. Slovenský pas si novinárka zadovážila v Maďarsku. Do ukradnutého pasu, ktorý bol vystavený na mužské meno, podvodník vložil jej fotografiu. Po našich pasoch je veľký dopyt. "Ste malá krajina," tvrdí pre HN reportérka.