Kôstky z olív, odpad, ktorý sa v Španielsku produkuje vo veľkom množstve, využívajú v súčasnosti v Madride na vykurovanie ako lacný a obnoviteľný zdroj energie. Ekológovia však z toho nadšení príliš nie sú.
"Kvalita takéhoto vykurovania je vyššia a trvácnejšia než v prípade zemného plynu alebo uhlia. Nenarobí toľko špiny, nevyzerá to tak príšerne ako uhlie a aj náklady sú nižšie. Je to náš národný produkt, takže nie sme závislí od výkyvov v cenách ropy," hovorí majiteľ jedného z takto vykurovaných domov Jorge Tudel. Obyvatelia domu sa pre tento krok odhodlali potom, čo bolo potrebné zrekonštruovať starú kotolňu uhlia. Kontaktovali firmu Calardom, ktorá začínala recyklovať olivové kôstky, šupky z mandlí a hroznové jadierka, podľa toho, čo sezóna práve ponúkala.
Podnik ponúkol nové služby a vlastníci domu sa rýchlo nechali presvedčiť. Na ich rozhodnutie malo vplyv aj to, že madridské úrady v posledných dvoch rokoch finančne prispievajú na zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie. Celkové investície dosiahli 100-tisíc eur, na čo im 20 percent poskytlo mesto. Za minulý rok, keď nový systém vykurovania už fungoval, dosiahli náklady na celú budovu 17-tisíc eur, zatiaľ čo v čase, keď sa kúrilo uhlím, to bolo 23-tisíc eur.
Táto budova je jednou z 300, ktoré začali vykurovanie na olivové kôstky využívať. Šéf firmy Calordom Juan Cabello mal v začiatkoch roku 2001 jedného zamestnanca, teraz ich má 15. "Je to energia stopercentne čistá, z kilogramu spaľovaných kôstok, čo je vlastne prírodne komprimované drevo, vznikne rovnaké množstvo oxidu uhličitého, ako keby sme ich nechali zhniť," ubezpečuje Cabello. "Umelo komprimované drevo sa napríklad v Rakúsku používa už 15 rokov a rovnako sa používa aj v Nemecku a vo Francúzsku. Cabello pripomína, že olivy sa v Španielsku, ktoré je
najväčším výrobcom olivového oleja na svete, pestujú od Pyrenejí po Cádizský záliv. Energia získavaná z olív však tvorí len nepatrný podiel v porovnaní so zemným plynom, ropou alebo uhlím.
A podľa ekológov je potrebné, aby to tak aj zostalo. Keby sa totiž spaľovanie olivových kôstok začalo rozširovať, zintenzívnilo by sa aj pestovanie kultúr určených na energetiku, čo by viedlo k zvýšenej spotrebe hnojív vyrobených z ropy a k omnoho väčšiemu využívaniu strojov s vysokou spotrebou ropy.
"V takom prípade by energetický prínos už nebol pozitívny," tvrdí Sara Pizzinatová z organizácie Greenpeace. Prehnané využívanie spaľovanej biomasy, pokiaľ ide o jej množstvo, by podľa ekológov mohlo mať opačný účinok na životné prostredie, než je ten, o ktorý ide. Výsledkom by bolo vyčerpávanie pôdy, vznik púští a klimatické zmeny.