Aj preto sa v diskusiách najčastejšie spomínala euroústava, bez ktorej sa podľa mnohých účastníkov Európa ďalej nepohne. Budúcnosť problematického dokumentu riešili aj hlavy stredoeurópskych štátov na piatkovom summite v Brne.
Podľa lídrov európskych krajín je pripravovaný (nový) dokument potrebný najmä pre rozširovanie únie smerom na juhovýchod a reformu inštitúcií únie, ktorá by odstránila hranicu absolútnej väčšiny pri hlasovaní. "Je to snaha aj nemeckého predsedníctva dohodnúť sa na istej novej forme inštitucionálnej reformy únie, ktorá by kopírovala to, čo už bolo dohodnuté v ústavnej zmluve. Dohoda však musí byť založená na novom dokumente," povedal HN analytik Vladimír Bilčík. Podľa niektorých politológov by mal nový dokument vybrať len právne aspekty starej zmluvy a tak pôvodný "megadokument" zjednodušiť.

Prvoradá euroústava
Lídri európskych parlamentov považujú problém európskej ústavnej zmluvy za prioritný a žiadajú, aby sa vyriešil čo najskôr. "Euroústava by mala vstúpiť do platnosti ešte pred eurovoľbami v júni 2009," myslí si šéf francúzskeho Senátu Christian Poncelet. Podľa neho je dôležité posúdiť, do akej miery chce Európa existujúcu zmluvu zachovať a do akej miery ju treba zrevidovať. "Francúzi ústavu odmietli, pretože ju dostatočne nepochopili," povedal slovenským novinárom Poncelet. Podpredseda Európskeho parlamentu Manuel dos Santos chce menej debát o euroústave a viac výsledkov. Podľa neho je veľmi dôležitým krokom zmena postoja Francúzov po zvolení nového prezidenta Nicolasa Sarkozyho. "Predtým hovorili o minizmluve, teraz o zjednodušenej zmluve," povedal novinárom Santos. Vďaka tomuto posunu sme bližšie ku kompromisu.
Otvorené dvere
Aj stretnutie šéfov štátov v Brne potvrdilo, že zahraničnopolitickou prioritou európskych štátov má byť euroústava - alebo skôr nový dokument. České predsedníctvo v únii v prvom polroku 2009 bude podľa premiéra Mirka Topolánka politikou, ktorá bude presadzovať otvorené dvere únie všetkým krajinám. Slovenský prezident Ivan Gašparovič podporuje rozširovanie únie o Chorvátsko a Macedónsko. Najúčinnejšou podporou, ktorú možno dať krajinám západného Balkánu, je podľa slov českého prezidenta Václava Klausa spolupráca s NATO a vstup do Európskej únie.