Prvý deň obnovených šesťstranných rozhovorov o severokórejskom jadrovom programe bol studenou sprchou pre všetkých, ktorí aspoň trocha dúfali v riešenie krízy na Kórejskom polostrove. Severná Kórea totiž dala jasne najavo, ako bude vystupovať. "Najskôr musia Američania ukončiť svoju nepriateľskú politiku voči nám," uviedol v predvečer rozhovorov hlavný severokórejský vyjednávač Kim Kje-wan. Ten sa odmietol stretnúť "medzi štyrmi očami" s americkým vyjednávačom Christopherom Hillom, ktorý napriek tomu naznačil, že Washington je ochotný urobiť isté ústupky. "Je možné rokovať o poskytnutí bezpečnostných záruk režimu Kim Čong-ila a hospodárskej pomoci," povedal Hill. V hre je podľa neho aj možnosť zrušenia sankcií.
Za okrúhlym stolom
Na včerajších rokovaniach vyjednávačov oboch Kóreí, Spojených štátov, Ruska, Číny a Japonska Pchjongjang vyložil karty na stôl. "O jadrovom programe budeme rokovať až vtedy, keď OSN a Spojené štáty odvolajú prijaté sankcie," vyhlásil severokórejský vyjednávač Kim Kje-wan. Zároveň požiadal, aby boli odblokované severokórejské účty, najmä v bankách v Macau, ktoré zmrazili na nátlak Washingtonu pre údajné pranie špinavých peňazí a pre ďalšie ilegálne aktivity Pchjongjangu.
Severokórejský komunistický režim je totiž po fašistickom Nemecku druhým, ktorí čelí obvineniam, že falšuje americké doláre a snaží sa ich dostať do obehu. Severokórejčanov chránia diplomatické pasy, ako napríklad práve v Macau, ktoré bolo pre rodinu vodcu Kim Čong-ila celé desaťročia de facto jediným "finančným oknom" do sveta.
Z pozície sily
Režim Kim Čong-ila dal v Pekingu jasne najavo, že mieni rokovať z pozície sily. Má jadrovú zbraň a je pripravený urobiť ďalšie nukleárne testy. Aj preto Kim Kje-wan na rokovaniach vystúpil s požiadavkou, ktorú ak Západ odmietne, zrejme k ďalšiemu pokroku nedôjde. "Žiadame, aby ste nás uznali za jadrovú veľmoc," vyhlásil severokórejský vyjednávač. Zoznam požiadaviek však zďaleka nebol konečný. Pchjongjang požaduje aj postavenie jadrového reaktora na výrobu elektriny, a kým nebude v prevádzke, chce, aby okolité krajiny dodávali Severnej Kórei v rámci pomoci potrebnú energiu.
Mocný spojenec
Čas však na jednej strane nahráva do kariet Kim Čong-ilovi a na druhej ide proti americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi. Jeho dni v úrade sa totiž krátia, kým Severokórejčania majú času dosť. A majú navyše za sebou mocného spojenca, Čínu, ktorá síce podporila po októbrovom teste atómovej bomby uvalenie sankcií v Bezpečnostnej rade OSNA, ale definitívne nemôže Severnú Kóreu z mnohých strategických dôvodoch "hodiť cez palubu". Navyše Biely dom má veľké starosti v oblasti Perzského záliv s Irakom, s Iránom a s Afganistanom. "Vláda v Pchjongjangu sa dlho snažila, aby mala jadrové zbrane a je zrejmé, že sa ich nikdy nevzdá. Za nič na svete," povedal čínsky politológ Čang Lien-kuej.
Severná Kórea tak bude zrejme aj naďalej čiernou morou nielen Bieleho domu, ale aj všetkých demokratických krajín. O jadrové zbrane a technológie na ich výrobu je stále väčší záujem medzi islamskými teroristickými organizáciami a Pchjongjang je za valuty schopný predať čokoľvek.