Francúzskeho premiéra Dominiqua de Villepina čaká v súčasnosti najťažšie obdobie za posledných desať mesiacov jeho pôsobenia v úrade. Podobne ako v prípade jeho predchodcov Alaina Juppého a Jeana-Pierra Raffarina ho politickú existenciu môžu stáť reformy.
Tentoraz Francúzi vyšli do ulíc protestovať proti reforme pracovného trhu, ktorej cieľom je umožniť väčšiemu počtu mladých zamestnať sa. Reforma počíta s pružnejším prijímaním a prepúšťaním mladých ľudí do 26 rokov zamestnaných vo firme menej než dva roky.

Pripravujú sa vplyvné odbory
Podľa Villepina je takýto krok dôležitý, aby sa spružnilo zamestnávanie mladých, najmä zo zhoršeného sociálneho prostredia. Villepin pritom poukázal na protesty mladých najmä z imigrantských rodín na sklonku minulého roka. "Čo chcete robiť s nezamestnanosťou na predmestiach, ktorá je okolo 40 až 50 percent?" obhajoval v televíznom prejave nový zákon. Naopak, podľa študentov ešte viac sťaží situáciu mladých ľudí a minulý týždeň ich státisíce vyšli do ulíc. Konflikt kulminoval cez víkend, keď prvýkrát od mája 1968 obsadili študenti univerzitu Sorbonne. Odtiaľ ich síce polícia vyhnala, no ďalších 11 univerzít včera zablokovali a fungovanie ďalších 26 výrazne sťažili. Ďalšie protesty plánujú dnes a vo štvrtok, a v sobotu by sa k nim už mali pridať aj vplyvné odbory.

Išli Juppé aj Raffarin
Práve odbory stáli v polovici 90. rokov kariéru vtedajšieho premiéra Allaina Juppého, ktorý sa pokúsil zreformovať dôchodkový systém. Odbory to rezolútne odmietli a Juppého, ako aj celú pravicu, stál jeho pokus v roku 1997 prehru v parlamentných voľbách.
Dramatické zmeny v demografii na podobný krok donútili aj predchodcu Villepina, Jeana-Pierrea Raffarina, a odbory opäť zasiahli. Raffarinova vláda sa rozhodla neustúpiť, a tak Francúzsko od začiatku mája 2003 až do druhej polovice júna stíhal jeden štrajk za druhým. Premiér potrebnú dôchodkovú reformu presadil, no popularita mu prudko klesla a keď v máji 2005 Francúzi v obave z príchodu Východoeurópanov na ich pracovný trh neschválili v referende návrh ústavy EÚ, Raffarin podal demisiu. Prezident Jacques Chirac, ktorého stolička sa triasla spolu s Raffarinovou, ju rýchlo prijal.

Spojenci odskakujú
Teraz sa čaká na Villepina. Toho pritom Chirac vymenoval po Raffarinovi najmä pre jeho vysokú popularitu medzi Francúzmi. Aj jemu sa ale situácia začala vymykať z rúk. Zvýšenie nezamestnanosti, protesty na predmestiach, spory za privatizáciu kľúčových podnikov a obavy z rozšírenia vírusovej choroby na ostrovoch v Indickom oceáne spôsobili, že Villepin musí pred budúcoročnými prezidentskými voľbami bojovať na viacerých frontoch. Aj keď prezident zatiaľ stojí na jeho strane, niektorí analytici pre Reuters uviedli, že podľa nich to nevydrží dlho. Najmä, ak budú protesty pokračovať.
Od premiéra sa totiž už začínajú odkláňať aj jeho kolegovia. Druhý najvplyvnejší muž vo vláde, minister vnútra Nicolas Sarkozy, ktorý je považovaný za jedného z horúcich kandidátov na úrad prezidenta v roku 2007, sa začína dištancovať od Villepinových reforiem. Sarkozy sa zjavne podľa analytikov snaží zlepšiť si imidž medzi ľudom, keďže v čase protestov mladých z rodín prisťahovalcov na sklonku roka si ho dosť naštrbil hláškou o "spodine."
Pod tlakom udalostí Villepin už v nedeľňajšom televíznom prenose pripustil zmiernenie zákona a jeho rozšírenie o mesačnú výpovednú lehotu a sedemmesačnú finančnú pomoc pre tých, čo prišli o zamestnanie, no odborom ani študentom zlepšenia nestačia. Žiadajú zrušiť celý zákon.

Paríž pootvorí pracovný trh nováčikom
V čase rastúceho napätia za reformy na pracovnom trhu francúzsky premiér včera oznámil, že Francúzsko je pripravené na "postupné a kontrolované" uvoľnenie obmedzení na zamestnávanie ľudí z ôsmich nových členských štátov EÚ. Rozhodnutie je posunom vpred, keďže ešte nedávno Francúzi odmietali svoj trh otvoriť s tým, že by ich zaplavili tisíce ľudí z nových štátov EÚ, ktorí sú ochotní pracovať za nízke platy a ohrozili by tak ich šance zamestnať sa. Nezamestnanosť sa pohybuje okolo 9,6 percenta, pričom za posledných 20 rokov sa ju nepodarilo stlačiť pod osem percent. Podľa vlády je však príčinou práve nepružný pracovný trh a doterajšia vysoká ochrana zamestnancov. V obave z ďalších konfliktov však Paríž zatiaľ otvorí trh len v odvetviach, pri ktorých je problém zamestnať samotných Francúzov a odbory by tu nemali robiť problémy.