V Ukrajine sa začala v sobotu štvormesačná kampaň pred kľúčovými parlamentnými voľbami v marci budúceho roka. Najväčší dôvod na optimizmus zatiaľ má Strana regiónov bývalého premiéra a porazeného finalistu vlaňajších volieb hlavy štátu Viktora Janukovyča. Zástanca užšieho zblíženia s Ruskom a integrácie Ukrajiny na východe sa netají túžbou po návrate k moci. Bola by to preňho satisfakcia za neúspech v dramatickom boji o post prezidenta. Do karát mu hrajú nielen rozpory v rozhádanom tábore prezidenta Viktora Juščenka, no aj rastúca nespokojnosť obyvateľov s vývojom po oranžovej revolúcii.
Návrat do čias Kučmu?
Prípadná výmena na čele Ukrajiny by mohla za určitých okolností spôsobiť až návrat do starých pomerov nedemokratického vládnutia prezidenta Leonida Kučmu. A to vtedy, ak by Strana regiónov, zastrešujúca najmä finančno-priemyselné skupiny ruskojazyčných regiónov, naozaj zvíťazila a vytvorila v parlamente povolebnú koalíciu s ďalšími opozičnými silami. Napríklad s blokom súčasného predsedu parlamentu Volodymyra Lytvyna a proruskými komunistami i progresívnymi socialistami. Bol by to ďalší návrat Ukrajiny z cesty k Európskej únii.
Ak by voľby boli teraz, Strana regiónov (PR) by získala podľa prieskumu Razumkovho centra 20 percent hlasov a v 450-miestnej Verchovnej rade by obsadila 129 mandátov. Juščenkov Ľudový zväz Naša Ukrajina (NSNU) podporuje 15 percent voličov (97 miest) a Blok Julije Tymošenkovej (BJUT) 14,5 percenta (94 poslancov). Po rozchode ich lídrov klesla podpora oboch subjektov. Do parlamentu by sa dostali aj opoziční komunisti Petra Symonenka a vládni socialisti Oleksandra Moroza s vyše šiestimi percentami (po 42 a 41 mandátov), no aj Ľudový blok Lytvyna s viac ako štyrmi percentami (28 miest) a dokonca radikálne ľavicoví progresívni socialisti Natalije Vitrenkovej s troma percentami hlasov (19 miest).
Premiér získa väčšiu moc
Netreba zabúdať, že po najbližších voľbách sa značne posilní vplyv parlamentu a vlády na úkor hlavy štátu, takže najdôležitejšou osobou štátu sa stane premiér. Výsledky týchto volieb budú mať tak prvý raz priamy dosah na formovanie vlády, lebo v minulosti o nej rozhodoval najmä novozvolený prezident. Navyše voľby prebehnú prvýkrát už len podľa pomerného volebného systému (namiesto zmiešaného) na základe kandidátok strán a blokov. Prah na vstup do parlamentu sa znížil zo štyroch na tri percentá.
Začiatok domácej kampane cez víkend zastihol Janukovyča symbolicky v ruskom Krasnojarsku na zjazde partnerského prokremeľského Jednotného Ruska. "Reálne oceňujeme svoje šance, budeme lídrami volieb," je presvedčený predseda Strany regiónov. Kritizoval pritom nové vedenie v Kyjeve i zhoršenie podmienok po oranžovej revolúcii a zopakoval záujem o strategické partnerstvo s Ruskom. Moskva Janukovyča aktívne podporovala počas prezidentských volieb v Ukrajine.
Rozhádaní revolucionári
Naša Ukrajina koncom uplynulého týždňa založila blok s menom Juščenka v názve. Prezident ako čestný predseda strany ho však podľa všetkého nepovedie, čo by bolo aj veľmi netradičné. Najskôr by volebným lídrom mohol byť premiér Jurij Jechanurov. K bloku sa pripojilo zatiaľ päť menších strán, napríklad priemyselníci a podnikatelia Anatolija Kinacha či Ľudové hnutie Ukrajiny šéfa diplomacie Borysa Tarasjuka. Strany a bloky musia schváliť podobu svojej účasti vo voľbách a kandidátky do 25. decembra a odovzdať na registráciu do ústrednej volebnej komisie.
Napriek vzájomným výzvam nie je veľmi reálna volebná koalícia Našej Ukrajiny s blokom expremiérky Julije Tymošenkovej. Otázna je dokonca aj ich spolupráca po voľbách vzhľadom na doterajšie negatívne skúsenosti ich partnerstva. Dôvodom je aj odpor v radoch Našej Ukrajiny proti návratu Tymošenkovej do kresla na čele vlády. Expremiérka sa však nechce vzdať svojich ambícií. Politológovia pripúšťajú vznik koalície po voľbách v zostave Strany regiónov, Našej Ukrajiny a Ľudového bloku Lytvyna. Mohlo by to zmierniť priepasť medzi západnými a východnými regiónmi krajiny, ktorá sa prehĺbila práve vlani v čase volieb prezidenta. Otázne je, aký vplyv by to malo na zahraničnú orientáciu Ukrajiny. Opäť by sa dostala do popredia zrejme tradičná mnohovektorová politika - aj Európa, aj Rusko. Teda nerozhodnosť typická za prezidenta Kučmu.